utorok 13. augusta 2013

Chcete predať doménu?

Doménu má temer každá firma.
Múdra firma má domén viac. 

Zamysleli ste sa niekdy nad tým, že by ste vytvorili doménu a potom ju predali?
(Nemyslím tým žiadne špekulatívne obchody!) Viete, o aké domény je záujem?

Natrafila som na inzerát, ktorý ponúka odkúpenie domény/ viacerých domén. 
(Uvádzam ho presne tak, ako bol zverejnený, v pôvodnom znení bez titulkov :-)):

Vykupujeme domény, aj celé portfólia. Avšak aby sme neplýtvali vaším časom, uistite sa prosím, že:
  • doména je dobre znejúca, ľahko zapamätateľná, bez gramatických chýb s jednoznačným komerčným využitím. Výnimkou sú TYPO, teda preklepové domény.
  • jedná sa o .sk, .cz, .com prípadne .eu , .info a .net doménu
  • doména nemá v názve trademark (ochrannú známku)
  • doména je maximálne dvojslovná, bez zbytočných pomlčiek a predpôn, ktoré by znižovali jej hodnotu
  • doména je skutočne vaša !
http://www.svetdomen.sk/nakup-domen/

Čo myslíte, máte doménu na predaj?

nedeľa 7. júla 2013

Preklady patentov zadarmo

Počet prihlásených patentov sa každoročne zvyšuje. Navyše, čoraz viac patentov pochádza z Číny, Kórei, a tradične aj z Japonska.
Čo urobíte, ak natrafíte na patent v čínštine? Pravdepodobne, rovnako ako ja, nebudete rozumieť ničomu.V takejto situácii s angličtinou nevystačíte.
Dobrou správou je, že v roku 2012 bola spustená on-line služba Patent Translate. Vznikla v spolupráci Európskeho patentového úradu (European Patent Office- EPO) a Google. Služba je poskytovaná zadarmo a link na ňu nájdete tu Patent Translate.


Nejde pritom o obyčajný "kuchynský"preklad, prekladač bol špeciálne vyvinutý na preklady zložitých a komplexných textov s technickými výrazmi. Systém sa budoval tak, že pred spustením systému EPO poskytol Googlu milióny oficiálne (ľuďmi) preložených patentových dokumentov, čo umožnilo systému, aby sa "učil" špeciálne formáty a štýl, ktoré sú používané v patentovej literatúre.
Systém sa neustále vyvíja a zdokonaľuje.

Momentálne je možné prekladať medzi angličtinou a 21 jazykmi, a to:
bulharčinou, čínštinou, češtinou, dánčinou, holandštinou, fínskym jazykom, francúzštinou, nemčinou, gréčtinou, maďarčinou, islandštinou, taliančinou, japončinou, nórštinou, poľštinou, portugalštinou, rumunčinou, slovenčinou, slovinským jazykom, španielčinou a švédštinou.

Do konca roku 2014 by sa mal počet jazykov zvýšiť na 32, pričom bude pokrytá aj ruština, kórejský a japonský jazyk.



streda 26. júna 2013

Výnosy prináša len (veľmi) malé množstvo patentov


Celkové počty udelených patentov sa v celosvetom merítku každoročne zvyšujú.

Čo však zostáva konštantné je, že len malé množstvo patentov prináša skutočné výnosy.

Odborníci sa v analýzach zhodujú na tom, že za temer 100% komerčnej hodnoty, ktorú prinášajú všetky patenty stojí len 2-5% udelených patentov. Navyše veľké množstvo patentov, až 45-50%, má prakticky nulovú strategickú hodnotu.

Tento jav nie je výsledkom posledného obdobia, prejavuje sa konštantne a dlhodobo.

Ide vlastne o extrémny prípad známych ekonomických a sociálnych javov, ktoré popisujú nerovnomernú distribúciu hodnoty. 
Napríklad Paretovo pravidlo (známe aj ako pravidlo 80/20) v zjednodušenej forme hovorí, že 20% populácie kontroluje až 80% celkového bohatstva, alebo že 20% zákazníkov firmy produkuje 80% obratu a podobne. 

Čo to znamená pre patenty v praxi? 
Že je pri nich nesmierne dôležité analyzovať ich komerčný potenciál. Ktorý patent bude „zlatým vajcom“ totiž závisí hlavne od situácie na trhu, na ktorý je patent určený, pričom potenciálny komerčný výnos nie je úmerný "vedeckej hodnote" patentu.


utorok 30. apríla 2013

Patent alebo obchodné tajomstvo?

Pre menšiu alebo stredne veľkú firmu, ktorá vlastní nejaké patentovateľné riešenie, je veľmi dôležité dobre si premyslieť, akým spôsobom bude toto riešenie chrániť.
Zdalo by sa, že najlepším a najjednoduchším riešením je prihlásiť riešenie ako patent.
Je to však pre menšiu firmu výhodné, aké to môže mať úskalia?

Treba si predovšetkým uvedomiť, že vlastniť patent znamená pre majiteľa na jednej strane výhodu, konkrétne monopol na používanie vynálezu, no na druhej strane je patent udelený iba v prípade, ak je inovatívne riešenie vysvetlené a popísané takým spôsobom, ktorý dokáže odborník v danej oblasti zrealizovať a priemyselne využiť (vyrábať).

Majiteľ patentu teda musí riešenie "vyzradiť", zverejniť, a kedže patentová ochrana má teritoriálne účinky, platí mu monopol len pre to územie, kde bol patent udelený. Ak teda prihlásite patent na len území Slovenska, nič nebráni podnikateľovi z Talianska (napríklad), aby publikované riešenie legálne využil. Nebude s ním môcť obchodovať na Slovensku, ale v iných krajinách áno.
Riešením je prihlásiť patent všade tam, kde predpokladáte jeho využívanie (čo však môže predstavovať nemalé náklady).

Patentovaná ochrana je takisto časovo obmedzená, trvá 20 rokov. Po uplynutí tejto doby majiteľ stráca svoj monopol.

Príkladom firmy, ktorá nemá patent na svoj hlavný výrobok, je Coca-Cola. Receptúra nápoja Coca-Cola nebola zverejnená (čo by sa pri patentovaní muselo urobiť), je chránená ako obchodné tajomstvo, už vyše 100 rokov.

Kedy je pre majiteľa vynálezu výhodnejšia ochrana utajovaním, prostredníctvom obchodného tajomstva?
Je to hlavne vtedy, keď riešenie nie je na výrobku bežne viditeľné, napríklad sa týka špecifík interného výrobného procesu (receptúra, spôsob výroby a pod.). V týchto prípadoch by ste po odhalení svojho vynálezu (po zverejnení patentovej prihlášky) len ťažko dokazovali, že niekto  zverejnenú informáciu použil. Je výhodnejšie takéto riešenie utajiť.

štvrtok 28. februára 2013

Rokovanie o licencii: na čo si dať pozor


Rokovania o poskytnutí licencie sú veľmi zložitou a komplexnou záležitosťou. 
Ak sa dostanete do pozície jednej z potenciálnych zmluvných strán, mali by ste vziať do úvahy aj tieto praktické rady: 

- strana, ktorá získa právo pripraviť prvý návrh zmluvy je vo výhodnejšej pozícii 

(aj keď nesie náklady)

- podmienky trvania zmluvy by mali ošetriť aj prípadnú budúcu insolvenciu niektorej zo zmluvných strán


- v prípade napadnutia patentu a pre potreby platby udržiavacích poplatkov za patent sa treba výslovne dohodnúť, ktorá zo strán má aké právomoci a kto hradí poplatky (a ako sa strany podieľajú na nákladoch a možných výnosoch)


- zachovávanie dôvernosti informácií by malo byť ošetrené aj zmluvnou pokutou (lebo vyčíslenie škôd môže byť obtiažne)


- spôsob riešenia konfliktov zmluvných strán treba presne stanoviť, nakoľko môže mať zásadný význam pre vymožiteľnosť práv (zvyčajne sa rieši cez arbitráž)


- pri medzištátnych zmluvách je nevyhnutné určiť, právnym poriadkom ktorého štátu sa bude riadiť zmluva, pričom použiť právo tretej krajiny sa neodporúča (v niektorých prípadoch to môže znemožniť interpretáciu celého kontraktu)


- dôležité je preveriť si, či rozhodnutia súdu podľa dohody budú aj vykonateľné v krajine protistrany

utorok 26. februára 2013

Disruptive Innovation: neodhalené zdroje ziskov

Priznám sa, nepatrím k "inovátorom", a preto nedychtím po najnovších modeloch telefónov, áut, či televízorov. Nechce sa mi totiž stále niečo meniť, a ak som z výrobkom spokojná, kľudne si nechám zájsť chuť na predražené novinky, ktoré aj tak o rok budú už zastaralé.

Čo myslíte, koľko ľudí takto rozmýšľa?
Veľa. A o tom je Disruptive Innovation.

Autorom teórie Disruptive Innovation je profesor Clayton Christensen, ktorý pôsobí na Harvard Business School. Teória vychádza sa z predpokladu, že firmy v súčasnosti inovujú rýchlejšie, než to väčšina ľudí reálne potrebuje a je schopná/ochotná použiť v praxi

Nové produkty sú vo firmách zvyčajne vyvíjané pre najnáročnejších zákazníkov. 
Ale tých nie je väčšina! 
Pre bežného zákazníka sú tieto produkty až príliš dokonalé, príliš drahé a často aj komplikované a ťažko  použiteľné. 

Preto pri zvažovaní, akým spôsobom inovovať by ste nemali zabúdať na dve dôležité skupiny zákazníkov:
 
- menej náročných zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť aj za jednoduchší, základný produkt rozumnú  cenu
- zákazníkov, ktorí váš produkt v súčasnosti vôbec nepoužívajú, pretože im nevyhovuje (je pre nich príliš zložitý, príliš drahý a pod.)

Za zmienku tiež stojí, že v týchto segmentoch zákazníkov je veľmi malá (alebo žiadna) konkurencia a ide o pomerne početné skupiny.

Príklady Disruptive Innovation, ktoré fungujú: 

- v Indii vyrábaný automobil Tata za cenu $3,000
- u nás ponúkané zjednodušené telefóny pre seniorov so základnými funkciami

streda 30. januára 2013

Značky a Ambush Marketing


V tejto zimnej januárovej nepohode som si spomenula na leto, a v hlave sa mi vynorilo spojenie olympiáda - značky - platená reklama - a - Ambush Marketing.

Ambush Marketing je reakciou na draho platené reklamné posolstvá, ktoré sa spájajú s vysoko sledovanými podujatiami, najmä športovými. Silné značky si zaplatia exkluzivitu a snažia sa dosiahnuť, aby sa iné (konkurenčné) značky nesmeli spájať s daným eventom. Žiadne reklamy, obrazové ani slovné posolstvá v komunikácii nie sú dovolené. Sú iba pre vyvolené značky, ktoré majú dosť peňazí (a sú ochotné zaplatiť).

Rovnako tomu bolo aj na posledných OH v Londýne. Pravidlá sa sprísnili tak, že "Značková polícia" zakročila proti každému pokusu spropagovať napríklad značku lokálneho výrobcu na tričku atléta. Prelepili, zmazali, zlikvidovali.
Čo na tom, že táto značka sponzoruje a podporuje športovca počas prípravy na olympiádu?
To sa neráta.

Napriek tomu, niektoré menšie i veľké značky použili šikovný Ambush Marketing, a spropagovali svoju značku tak, že nepoužili "zákázané" a oficiálnymi sponzormi okupované olympijské symboly a komunikačné spojenia.
Ako to urobili?

Pozrite si tie najvydarenejšie:

- video kampaň pre značku Nike"Find Your Greatness", kde uvidíte veľa Londýnov a veľa športových podujatí (ale ani jedno nie je v Británii)


 
http://www.youtube.com/watch?v=_hEzW1WRFTg




-billboardovú kampaň firmy Oddbins s názvom "Aké hry?"





















 - a ešte jednu billboardovú kampaň írskej firmy Paddy Power





Oficiálny sponzor najväčšej atletickej udalosti v Londýne v tomto roku! (ale majú na mysli Londýn vo Francúzsku a disciplínu beh s vajíčkom na lyžičke...)

Možno si myslíte, že nie je správne "priživovať" sa na Olympijských hrách. Veľa ľudí si však myslí, že nie je správne, aby pár značiek získalo zakúpením Olympijské hry.

A navyše, aby ste nedostali pokutu, musí byť Ambush marketingová kampaň naozaj kreatívna, odvážna (a často aj vtipná).
Nie je to vôbec jednoduché! ... ale zákazníkom sa to zaručene páči.