Rokovanie o licencii: na čo si dať pozor

Rokovania o poskytnutí licencie sú veľmi zložitou a komplexnou záležitosťou. 
Ak sa dostanete do pozície jednej z potenciálnych zmluvných strán, mali by ste vziať do úvahy aj tieto praktické rady: 

- strana, ktorá získa právo pripraviť prvý návrh zmluvy je vo výhodnejšej pozícii 
(aj keď nesie náklady)

- podmienky trvania zmluvy by mali ošetriť aj prípadnú budúcu insolvenciu niektorej zo zmluvných strán

- v prípade napadnutia patentu a pre potreby platby udržiavacích poplatkov za patent sa treba výslovne dohodnúť, ktorá zo strán má aké právomoci a kto hradí poplatky (a ako sa strany podieľajú na nákladoch a možných výnosoch)

- zachovávanie dôvernosti informácií by malo byť ošetrené aj zmluvnou pokutou (lebo vyčíslenie škôd môže byť obtiažne)

- spôsob riešenia konfliktov zmluvných strán treba presne stanoviť, nakoľko môže mať zásadný význam pre vymožiteľnosť práv (zvyčajne sa rieši cez arbitráž)

- pri medzištátnych zmluvách je nevyhnutné určiť, právnym poriadkom ktorého štátu sa bude riadiť zmluva, pričom použiť právo tretej krajiny sa neodporúča (v niektorých prípadoch to môže znemožniť interpretáciu celého kontraktu)

- dôležité je preveriť si, či rozhodnutia súdu podľa dohody budú aj vykonateľné v krajine protistrany

Disruptive Innovation: neodhalené zdroje ziskov

Priznám sa, nepatrím k "inovátorom", a preto nedychtím po najnovších modeloch telefónov, áut, či televízorov. Nechce sa mi totiž stále niečo meniť, a ak som z výrobkom spokojná, kľudne si nechám zájsť chuť na predražené novinky, ktoré aj tak o rok budú už zastaralé.

Čo myslíte, koľko ľudí takto rozmýšľa?

Veľa. A o tom je Disruptive Innovation.

Autorom teórie Disruptive Innovation je profesor Clayton Christensen, ktorý pôsobí na Harvard Business School. Teória vychádza sa z predpokladu, že firmy v súčasnosti inovujú rýchlejšie, než to väčšina ľudí reálne potrebuje a je schopná/ochotná použiť v praxi. 

Nové produkty sú vo firmách zvyčajne vyvíjané pre najnáročnejších zákazníkov. 

Ale tých nie je väčšina! 

Pre bežného zákazníka sú tieto produkty až príliš dokonalé, príliš drahé a často aj komplikované a ťažko  použiteľné. 

Preto pri zvažovaní, akým spôsobom inovovať by ste nemali zabúdať na dve dôležité skupiny zákazníkov:

 

- menej náročných zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť aj za jednoduchší, základný produkt rozumnú  cenu

- zákazníkov, ktorí váš produkt v súčasnosti vôbec nepoužívajú, pretože im nevyhovuje (je pre nich príliš zložitý, príliš drahý a pod.)

Za zmienku tiež stojí, že v týchto segmentoch zákazníkov je veľmi malá (alebo žiadna) konkurencia a ide o pomerne početné skupiny.

Príklady Disruptive Innovation, ktoré fungujú: 

- v Indii vyrábaný automobil Tata za cenu $3,000

- u nás ponúkané zjednodušené telefóny pre seniorov so základnými funkciami