Registrujete ochrannú známku v Číne?

Slovenské firmy čoraz častejšie skúšajú rozšíriť svoje podnikanie do Číny.

V denníku N vyšiel dnes (víkendové vydanie 30.09. 2016) zaujímavý rozhovor s Matejom Michalcom o tom, aká je situácia s ochranou práv duševného vlastníctva v Číne.
Podľa jeho vyjadrenia v roku 2015 bolo zo Slovenska v Číne podaných 16 patentových prihlášok a 149 ochranných známok.

Na čo si treba dať pozor pri registrácii ochrannej známky v Číne?

1. zahraničné firmy si neregistrujú čínsku verziu ochrannej známky
Treba si uvedomiť niektoré špecifiká čínskeho trhu, napríklad že v Číne sa mnohé (nečínske) názvy firiem a značiek prepisujú do čínštiny, a tak sa potom aj na trhu v Číne používajú.
"Čínska verzia" známky sa od pôvodnej známky odlišuje, i keď je zrejmá snaha napodobniť originál. Napríklad ako čínska verzia značky Viagra sa používa čínske "Wei Ge" (čo znamená obrovský brat), Sony Ericson je zase používaná v čínskom prepise ako "Suo ai" (hľadanie lásky).
Firmy by si teda mali registrovať nielen pôvodné označenia, ale aj ich čínske verzie.

2. v Číne platí odlišný systém triedenia
Druhým podceňovaným problémom  je, že v Číne je platný trochu odlišný systém tried tovarov a služieb. Medzinárodne uznávané Niceské triedy sú v čínskom systéme ďalej subklasifikované do podtried. Ak si nepreveríte "kompatibilitu" Niceských tried a tried platných v Číne, môže sa stať, že si omylom neochránite niektoré produkty a služby.

Bez problémov nie sú ani mená celebrít, napríklad meno Michael Jordan znie v čínskom prepise ako "Qiao dan", pričom firma Qiaodan Sports má v Číne úspešný biznis so športovým oblečením. Samozrejme, Michael Jordan zo ziskov firmy nemá nič...

 Na záver úsmevná bodka (alebo smutná?): Slovakia v čínskej verzii je "Siluofake".

Ovplyvní BREXIT vaše IP?

Po BREXITe, teda po výsledku referenda, v ktorom sa Británia rozhodla opustiť Európsku úniu, sa objavilo mnoho rôznych analýz, aký bude mať vystúpenie vplyv na práva duševného vlastníctva.

Oprávnene - Británia je súčasťou mnohých medzinárodných organizácií a jej teritórium je tiež súčasťou regionálne chránených práv Európskej únie. Aj mnohí slovenskí majitelia európskych ochranných známok (EUTM ) alebo európskych dizajnov (RCD) sa pýtajú, či ich práva ešte platia aj v Británii, a dokedy tam budú platiť.

Aby sa predošlo špekuláciám, vydal britský Intellectual Property Office dňa 2. augusta vyhlásenie týkajúce sa dopadov BREXITu na IP. Vyhlásenie je koncipované najmä z pohľadu britských prihlasovateľov, no sú v ňom aj odpovede pre náš trh IP. Text vyhlásenia nájdete na tomto linku:
https://www.gov.uk/government/news/ip-and-brexit-the-facts

EUTM a RDC
Európske ochranné známky a európske dizajny zostávajú aktuálne v platnosti aj na území Británie, a to až do dátumu vystúpenia Británie z EÚ. Tento dátum nie je stanovený, určite to však bude trvať niekoľko rokov.
Po vystúpení Británie z EÚ už tieto regionálne európske práva nebudú ďalej chránené v Británii.
Ako sa budú riešiť "staré" práva, teda známky zaregistrované pred vystúpením Británie nie je jasné, bude to ešte predmetom rokovaní.
Po vystúpení Británie z EÚ na jej území prestane platiť aj inštitút "neregistrovaný dizajn spoločenstva".
Do budúcnosti bude možné Britániu pokryť jednou registráciou, pre známky prostredníctvom Madridského systému (aj Slovensko, aj Británia sú členmi), takže je možné zaregistrovať si medzinárodnú známku, a vo výbere krajín zadať EÚ a Britániu. Tým dosiahnete rovnaké pokrytie ako súčasnosti cez EUTM. Nevýhodou je komplikovanejší postup, dlhšie trvanie registrácie a vyššie poplatky (je treba podať aj prihlášku národnej slovenskej ochrannej známky).
Pre dizajny sa pripravuje podobný postup cez Haagsky systém. Británia však zatiaľ nemá uzavreté dohody, plánuje sa, že sa stane členom Haagskeho systému v budúcom roku (2017).

Euróske patenty
Súčasný systém fungovania EPC by nemal byť vystúpením Británie z EÚ narušený: po získaní európskeho patentu je nutné patent validovať vo vybraných krajinách, a tak to zostane pravdepodobne aj do budúcnosti. Už registrované/validované  európske patenty zostanú v Británii v platnosti aj v budúcnosti.
Čo referendum určite narušilo, je postup prác na Európskom patente s jednotným účinkom. Nakoľko z hry vypadne Británia, bude potrebné celý systém znovu prepracovať. To zrejme oddiali nástup jednotnej a jednoduchej európskej registrácie, presné dátumy nie sú známe.


Stručné zhrnutie: 
aktuálne všetky práva platia tak, ako doteraz, a budú tak platiť až do definitívneho vystúpenia Británie z EÚ. Do budúcnosti je veľa vecí stále nejasných, a ich riešenie bude závisieť od (úspešnosti) vývoja rokovaní Británie s EÚ.

Sú Patent Trolls nebezpeční?

O „trollovi“, rozprávkovej bytosti zo škandinávskych legiend, ste už pravdepodobne počuli.

Troll je podobne škaredý a zákerný ako náš škriatok, je ale podstatne väčší a silnejší.

Čo je ale „Patent Troll“?

Ide o pomerne nový výraz, ktorý sa začal objavovať po roku 2001, súvisí s patentovaním a vo voľnom preklade znamená niekoho (zvyčajne firmu), ktorá zarába na patentoch.

Firma – Patentový Troll ale nič nevyvíja, ani nič nevyrába. Patenty, ktoré vlastní, nevyužíva v praxi na výrobu patentovaných produktov, a ani ich nikdy takto využívať neplánovala.

Firma väčšinou vlastní väčšie patentové portfólio, pričom patenty kúpila od pôvodcov za jediným účelom: zablokovať iné firmy a vymôcť od nich (nemalé) peniaze. 

Silnou stránkou Patentového Trolla nie je inovatívnosť, ale skúsení právnici.

Troll zarába na porušovaní patentových práv tým, že ich skupuje od majiteľov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov (alebo know how) na vymáhanie svojich práv. Následne tieto práva vymáha.

O tom, či je takéto podnikanie v súlade s etikou biznisu, sa vedú dlhé debaty.

Na jednej strane je vymáhanie patentových práv účelové a nie vždy musí byť opodstatnené.

Na druhej strane, zástancovia Trollov bránia: akú inú šancu má drobný súkromný vlastník patentu, ak jeho patent využíva bohatá korporácia?

Neplaťte podvodné faktúry

Pravidelne sa nám ozývajú klienti, ktorý dostanú faktúru od (im) neznámej firmy s požiadavkou na úhradu vysokých čiastok súvisiacich zvyčajne s podaním európskej ochrannej známky.
Faktúra je v anglickom jazyku, príde zo zahraničia, má mnoho poznámok malými písmenami, tvári sa veľmi seriózne. Firmy, ktoré faktúry posielajú, majú zvyčajne medzinárodne vyzerajúce názvy (ale objavujú sa už aj slovenské a české firmy).
Ako takéto faktúry vyzerajú?
Pozrite si ukážky, ktoré zverejnil Úrad priemyselného vlastníctva SR:
http://www.upv.sk/swift_data/source/images/novinky/2016/zf.pdf

Našťastie, že sa klienti ozvú.
Ide totiž o podvod. Firmy sa snažia využiť neistotu prihlasovateľov (a aj neznalosť anglického jazyka) na to, aby od firmy vymámili prostriedky za zverejnenie v rozličných súkromných databázach.

Preto si zapamätajte dve jednoduché pravidlá:

-patentové úrady (slovenský i medzinárodné) nikdy NEPOSIELAJÚ FAKTÚRY

-ak vám príde nejaká faktúra v súvislosti s právami duševného vlastníctva, najprv si overte u svojho patentového zástupcu, či je opodstatnená

3 najdôležitejšie prelomové inovácie v dejinách

WIPO každoročne vydáva report o stave IP (Intellectual Property), čiže duševného vlastníctva vo svete. Posledný report za rok 2015 bol vydaný v novembri 2015.
Pokiaľ máte záujem, môžete si stiahnuť celý report na tejto stránke:

WIPO IP report 2015 
Okrem rôznych štatistík sa napríklad dozviete, že za 3 najdôležitejšie prelomové inovácie v dejinách ľudstva sú považované: vynález lietadla, výroba antibiotík a polovodiče.

V súčasnosti sú inovácie s najväčším ekonomickým potenciálom sústredené do oblastí:
3D tlač
nanotechnológie
robotika/ využitie umelej inteligencie

Inovácie nie sú vo svete rozdelené rovnomerne, až 75% patentov pochádza zo 6 krajín: USA, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Japonska a Kórei.

Nová webová adresa OHIM

V predchádzajúcom článku sme vás informovali o tom, že 23.3. 2016 nastávajú na európskom úrade pre známky a dizajny (OHIM) zmeny. Zabudli sme uviesť novú skratku pre bývalú ochrannú známku spoločenstva (CTM): od 23.3. 2016 to bude ochranná známka Európskej únie (EUTM).

Od 23. marca sa zmení aj webová adresa www.oami.europa.eu na www.euipo.europa.eu.

Pozor! Dnes, 22.3. 2016 nie je ani jedna ani druhá webová stránka dostupná. Nebudú sa teda dať vykonávať žiadne operácie on-line.

Ak máte nejakú lehotu, ktorá uplynie práve dnes, vaša lehota sa automaticky predlžuje na 23.3. 2016.

Čo sa zmení 23. marca 2016

Na budúcu stredu 23. 3. 2016 sa na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ udejú dve zmeny, ktoré by ste si mali všimnúť:

-názov OHIM (Úrad pre harmonizáciu na vnútornom trhu) sa zmení na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), pričom úradu sa staré logo

zmení na nové logo:

- a v rovnaký deň sa ochranná známka Spoločenstva (CTM) premenuje na ochrannú známku Európskej únie

Nové názvy sú rozhodne prínosom, nakoľko lepšie vystihujú podstatu činnosti úradu a rozsah ochrany známky.

A značka v logu štylizované R s európskymi hviezdičkami zostáva.

Takže zmena k lepšiemu!

Slovensko je 39 v rebríčku inovatívnosti

Slovensko sa umiestnilo na 39. mieste v Bloomberg Innovation Index 2016.

Túto informáciu priniesla spoločnosť Bloomberg, link:

 http://www.bloomberg.com/

Rebríček inovatívnosti krajín sveta sa zverejňuje každý rok.

V roku 2016 sa stala najinovatívnejšou ekonomikou Južná Kórea.  

Do Top 5 patria ešte (v tomto poradí): Nemecko, Švédsko, Japonsko a Švajčiarsko.

USA skončili na 8. mieste, Čína na 21.mieste.

Slovensko sa umiestnilo na 39. mieste.

Ako skončili (pre porovnanie) naši susedia?

Krajiny V4 sa umiestnili nasledovne: Poľsko (23.miesto), Maďarsko (30.miesto), Česko (31.miesto). 

Rebríček je zostavovaný na základe indexu zohľadňujúceho intenzitu vedy a výskumu, koncentráciu vedcov, počet high-tech firiem, produktivitu firiem, počet patentov danej krajiny, či pridanú hodnotu v priemysle. 

Niečo teda robíme horšie, nielen ako vyspelé krajiny, ale aj ako naši susedia s podobnými ekonomickými podmienkami.

Zmena správnych poplatkov za CTM

Rok 2016 prináša zmeny v systéme CTM (Community Trade Mark).
O systéme CTM sme písali minulý rok v príspevku

Európska ochranná známka (CTM) jej výhody
ak si chcete občerstviť vedomosti, kľudne si to pozrite :-).

Od 23.03.2016 sa ochranná známka spoločenstva (CTM) zmení na ochrannú známku Európskej únie.
Od toho istého dňa sa zmení aj názov úradu, ktorý spravuje európske známky a dizajny. Názov OHIM (Office for Harmonisation in the Internal Market) sa zmení na Úrad priemyselného vlastníctva EÚ (skratka EUIPO - European Union Intellectual Property Office).
Myslím, že oba zmenené názvy znamenajú zmenu k lepšiemu: aspoň čo sa týka zrozumiteľnosti označení.

Nie sú to ale jediné zmeny: menia sa i poplatky za podanie a obnovu známok. 
Prechádza sa na systém platby za každú triedu osobitne.
Kým doteraz ste zaplatili za podanie CTM (elektronicky) 900 eur a mali ste pokryté až 3 triedy, po novom sa za známku s 1 triedou zaplatí 850 eur, za známku s 2 triedami 900 eur a za známku s 3 triedami 1050 eur (všetko pre elektronickom podaní).
Po novom tak prihlasovateľ za známku s 3 triedami zaplatí pri elektronickom podaní o 150 eur viac ako doteraz.
Rovnako tieto poplatky platia aj pri obnovách známok, tam pre majiteľa známky s 3 triedami klesne poplatok za obnovu z 1 350 na 1 050 eur.

Prehľad zmien prinášajú nasledujúce tabuľky (sú prevzaté zo stránky https://oami.europa.eu):