Európska ochranná známka (CTM) jej výhody

Plánujete registráciu svojho loga ako ochrannej známky?
Ak obchodujete nielen doma, ale i v zahraničí, mali by ste zvážiť, či nebude pre vás výhodné zaregistrovať si európsku ochrannú známku CTM = Community Trade Mark.

Pre majiteľa ochrannej známky je veľmi dôležité rozhodnutie o tom, na akom teritóriu bude známka registrovaná.
Budete podnikať iba na Slovensku, alebo chcete obchodovať aj v ČR, Rakúsku, alebo Poľsku?
Ak si napríklad ochrannú známku zaregistrujete na iba Slovensku: mimo územia SR si môže bez prekážok iný podnikateľ zaregistrovať rovnakú alebo podobnú ochrannú známku. Vy už potom v danej krajine svoju známku používať nebudete môcť.

Európska ochranná známka CTM ponúka spôsob, ako si zaregistrovať tú istú ochrannú známku naraz jednou prihláškou v celej Európskej únii. Prihláška sa posiela priamo na Európsky úrad pre známky a dizajny OHIM, ktorý sídli v španielskom Alicante, kde prebehne celé konanie o známke. Majiteľ CTM získa po zaplatení poplatkov tzv. Európsku ochrannú známku, ktorý je automaticky platná vo všetkých krajinách EÚ. Ak nebude majiteľ používať CTM vo všetkých krajinách sám, môže na používanie CTM udeliť licenciu iným podnikateľom, vo vybraných krajinách. Samozrejme, za odplatu :-).

Výhodou Európskej ochrannej známky je jednoduchšia administrácia registrácie a udržiavanie známky v platnosti. Veľkou výhodou je aj úspora nákladov!
CTM sa oplatí každému podnikateľovi, ktorý obchoduje troch a viacerých štátoch Európy.

Prečo SKYPE nedostane ® (a možno sa ani nebude volať SKYPE)

V médiách ma nedávno upútala správa, že služba SKYPE nemôže svoju značku zaregistrovať ako ochrannú známku. Služba SKYPE je celosvetovo dobre známa a "bezplatné videotelefonovanie" má státisíce používateľov.

Ako sa to mohlo stať takej známej značke?

Korene problému siahajú do histórie:

 "Skype" vznikol roku 2003 v Estónsku. Služba mala pôvodne názov ,,Sky peer-to-Peer", neskôr sa názov zmenil na jednoduchšie "Skyper". V tom čase ale už v prostredí internetu fungovali domény, ktoré boli veľmi podobné  slovu "Skyper". 

Pri registrácii doménového mena sa však stačí odlíšiť jedným písmenom, a to presne vtedajší majitelia spravili. Zosekli "Skyper" na "Skype", a tak vznikol názov, ktorý všetci dnes poznáme.

V roku 2011 Skype kúpila firma Microsoft (cena se vraj vyšplhala až na 8,5 miliardy US dolárov). 

Nový majiteľ chcel mať známu značku registrovanú ako európsku ochrannú známku. S registráciou to ale vyzerá veľmi bledo:

Názov služby pre internetové volania Skype je natoľko podobný názvu vysielacej stanice Sky, že by si ich verejnosť mohla zamieňať: to je verdikt európskeho súdu v Luxemburgu, na ktorý sa Microsoft obrátil, pretože nesúhlasil so zamietnutím prihlášky európskej ochrannej známky úradom pre registráciu európskych známok OHIM v Alicante.

Microsoft sa mieni odvolať, ale podľa mienky expertov si neporadí. 

Navyše, stanica Sky môže žiadať, aby Microsoft prestal názov a logo používať. Takže uvidíme, či Skype ešte dlho bude Skypom...

 

Bob a Bobek sú len pre sponzorov

Hokejové majstrovstvá sveta v Českej republike sú v plnom prúde a vás ako podnikateľa možno napadne využiť hokejový ošiaľ. Pripravíte pre zákazníkov špeciálnu akciu/súťaž/promo pri príležitosti majstrovstiev. 

Buďte však opatrnní! Ak si myslíte, že vo svojej propagácii/grafike môžete využiť hokejových panáčikov Bob a Bobek (maskoti majstrovstiev sveta 2015), logo majstrovstiev, alebo samotný názov majstrovstiev „2015 IIHF Ice Hockey World Championship“, ste na omyle!

Všetky tieto symboly majstrovstiev sú registrované ochranné známky, sú majetkom firmy majetkom firmy Infront Sports & Media AG, a je možné ich používať iba na základe zmluvy uzavretej s ich vlastníkom.

Právo používať logo, maskotov a názov Majstrovstiev sveta v hokeji tak majú iba oficiálni sponzori (za veľa peňazí), medzi ktorých patria Nike, Škoda, Zepter, Henkel, … alebo oficiálni partneri (za trochu menej peňazí).

Čo všetko nemôžete robiť (napríklad používať lístky na majstrovstvá na reklamné účely) si radšej podrobne naštudujte na tomto linku:

http://www.iihfworlds2015.com/en/information/#marketing-rules

A nehokejovú rozprávku Bob a Bobek si cez YouTube možete pozrieť na tomto linku:-)

Bob a Bobek, Jak začali létat

Svet a inovácie: kto vedie?

Global Innovation Index je konzorciom firiem, ktoré každoročne vyhodnocuje vývoj inovácie vo svete. Hodnotia sa jednotlivé krajiny, a hodnotenie je založené na 81 inovačných kritériách.
Pokiaľ Vás zaujímajú podrobnosti, nájdete ich na stránke

www.globalinnovationindex.org

V roku 2014 bolo spolu hodnotených 140 krajín.
Kto bol najúspešnejší?

Potešujúce je, že celosvetovo sa prvých piatich miestach umiestnili samé európske štáty v poradí: Švajčiarsko, Veľká Británia, Švédsko, Fínsko, Holandsko. 
USA ich nasledovali až na 6. mieste, hneď za nimi sa umiestnil Singapúr. Čína/Hong Kong skončila na 10 mieste.

Zaujímavé výsledky ukazuje aj rozdelenie krajín do príjmových skupín. V skupine  "Upper Middle Income" je Čína na prvom mieste (možno by nás ani nenapadlo, že patrí do tejto skupiny).

V skupine "Lower Income Group" je poradie na prvých miestach nasledovné: Moldavsko, Mongolsko, Ukraina.

Slovensko sa na top pozíciách nevyskytuje, ale môžete si ho na linku pohľadať :-).

Medzinárodný deň duševného vlastníctva

Každoročne je 26. 4. oslavovaný ako Medzinárodný deň duševného vlastníctva - World IP Day.
Tento rok sa oslavuje už po 15-ty krát, tradícia vznikla v roku 2000.

V tento deň si na celom svete ľudia pripomínajú dôležitú úlohu kreativity, inovácií a ľudskej tvorivosti pre zabezpečenia rozvoja našej civilizácie.

Každoročne sa po celom svete na oslavu tohto dňa koná mnoho zaujímavých podujatí, aj na Slovensku. Na slovenskom patentovom úrade - Úrade priemyselného vlastníctva SR- bude  28.4. 2015 Deň otvorených dverí. Jeho súčasťou bude i výstava slovenských ochranných známok, značiek a dobového dizajnu rôznych produktov.

Link na stránku Úradu, kde si môžete pozrieť aj ďalší sprievodný program:
Akcie na UPV SR

Ak vás zaujíma, čo sa bude diať v iných krajinách, napríklad v Španilsku, USA, Keni, alebo Japonsku?
Kliknite na link v ktorom si pozriete program na interaktívnej mape (link sa nachádza na stránkach svetovej organizácie duševného vlastníctva WIPO www-wipo.int):
Interaktívna mapa World IP Day

Dizajn alebo ochranná známka?

...autá, šperky, oblečenie, nábytok, telefóny - to všetko sú produkty, pre ktoré je dizajn nesmierne dôležitý.

Registrovať sa dá iba nový, originálny dizajn s osobitným charakterom.
Dizajn je možné registrovať ako dizajn, ale aj ako trojrozmerné ochranné známky (napr. čokoláda Toblerone, fľaša Coca-Coly). Obe ochrany, teda ochrannú známku a dizajn je dokonca možné kombinovať.
V praxi to znamená, že je možné mať napríklad tvar výrobku registrovaný ako dizajn, a zároveň aj ako obrazovú ochrannú známku. Rozdiel je v rozsahu ochrany, ale aj v tom, že:
-doba ochrany dizajnu je maximálne 25 rokov, a nedá sa ďalej predlžovať.
-ochranná známka sa registruje na 10 rokov, ale dá sa predlžovať prakticky do nekonečna.

Ochrana dizajnu má v marketingu osobité postavenie, niektoré firmy a značky si založili svoju odlišnosť na trhu práve na kvalitnom a chránenom dizajne. Ako príklady sa dajú uviesť značky SWATCH, PHILIPS, Villeroy&Boch, Ferrari.

A čo vy, vedeli by ste sa odlíšiť dizajnom?

Využite Disruptive Innovation

Autorom teórie Disruptive Innovation je profesor Clayton Christensen, ktorý pôsobí na Harvard Business School. Teória vychádza sa z predpokladu, že firmy v súčasnosti inovujú rýchlejšie, než to väčšina ľudí reálne potrebuje a je schopná/ochotná použiť v praxi. 

Nové produkty sú vo firmách zvyčajne vyvíjané pre najnáročnejších zákazníkov. 

Ale tých nie je väčšina! 

Pre bežného zákazníka sú tieto produkty až príliš dokonalé, príliš drahé a často aj komplikované a ťažko  použiteľné. 

Preto pri zvažovaní, akým spôsobom inovovať by ste nemali zabúdať na dve dôležité skupiny zákazníkov:

- menej náročných zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť aj za jednoduchší, základný produkt rozumnú  cenu

- zákazníkov, ktorí váš produkt v súčasnosti vôbec nepoužívajú, pretože im nevyhovuje (je pre nich príliš zložitý, príliš drahý a pod.)

Za zmienku tiež stojí, že v týchto segmentoch zákazníkov je veľmi malá (alebo žiadna) konkurencia a ide o pomerne početné skupiny.

Príklady Disruptive Innovation, ktoré fungujú: 

- v Indii vyrábaný automobil Tata za cenu $3,000

- u nás ponúkané zjednodušené telefóny pre seniorov so základnými funkciami