Inovácie, nápady a vynálezy sú z pohľadu manažéra produkty. Bežná prax hovorí, že pred tým, než začnete do nového produktu investovať, musíte si overiť jeho úspešnosť na trhu.
V prípade vynálezov a inovácií to však neplatí.
Už na začiatku 20. storočia pragmatický filozof amerického pôvodu Charles Sanders Peirce povedal, že nie je možné dopredu analyticky dokázať, že nová myšlienka (inovácia) je dobrá. A teda nie je ani možné dokázať, či a ako úspešne sa uchytí na trhu.
Manažér, zodpovedný za inovácie teda nemôže postupovať tradičným spôsobom a požadovať od vynálezcu aby dokázal, že jeho myšlienka, vynález, či prototyp sa bude dať komerčne využiť.
Paradoxne, tie najprevratnejšie vynálezy, ak sú ohodnocované z pohľadu existujúceho trhu, nemajú žiadne dokázateľné komerčné uplatnenie.
Ako teda nezabiť inováciu?
Namiesto požadovania dôkazov sa musí manažér spoľahnúť na kvalifikovaný odhad. A mal by sa riadiť dvoma pravidlami:
-chrániť všetky použiteľné vynálezy
-mať trpezlivosť a rátať s tým, že komercializácia vynálezu nie zvyčajne rýchla, ale je záležitosťou niekoľkých rokov
Ak pre vynález neexistuje aktuálne uplatnenie na trhu, je stále možné, že o niekoľko rokov vám prinesie (aj nemalé) zisky.
Blog o ochranných známkach, dizajne a patentoch pre malé a stredné firmy
streda 31. decembra 2014
nedeľa 30. novembra 2014
Napodobeninám značkových výrobkov sa na Slovensku i v Čechách darí
Napodobeniny značkových výrobkov, teda "fejky" nie sú ani na našom trhu ničím novým.
Aký postoj k nim majú zákazníci, čo si o nich myslia? Objasnil to prieskum agentúry GfK, ktorý táto renomovaná agentúra v minulom roku zrealizovala na vzorke 1
300 respondentov v Čechách a na Slovensku.
V komentári k prieskumu sa uvádza:
Obliecť si
napodobeninu značkových vecí Slovákom a ani Čechom neprekáža.
Avšak iba za predpokladu, že sa o tom okolie nedozvie.
K "fejkom", po ktorých
ľudia najčastejšie siahajú, patria najmä značky športového
oblečenia a výrobky od známych svetových návrhárov.
"Značka
oblečenia a doplnkov totiž často odzrkadľuje spoločenský status
ich majiteľa a vylepšiť si svoje spoločenské postavenie pomocou
napodobeniny drahého výrobku by boli ochotní traja zo štyroch
Slovákov," dodáva GfK.
Prevažná väčšina
ľudí na Slovensku (81%) deklarovala, že má vo svojom okolí
známych a priateľov, ktorí nosia alebo vlastnia imitáciu,
respektíve falzifikát. Medzi päť kategórií, ktoré sú z tohto
hľadiska najviac frekventované, patria tričká a pulóvre, ďalej
športové oblečenie a obuv, kabelky a džínsy.
piatok 14. novembra 2014
Aký typ inovátora ste? Otestujte sa!
Každý človek je
schopný inovovať (temer :-)).
Problém je, že
inovácia a kreatívne myslenie nie sú v našom spôsobe výchovy a
vzdelávania podporované a usmerňované.
V praxi často ide len
o to, aby ste podporili svoje inovátorské "ja" a správnym
spôsobom ho nasmerovali.
Ak chcete bližšie
spoznať, ako Vaša osobnosť reaguje na kreativitu a inováciu,
môžete vyskúšať nasledujúci test:
Tajomstvo úspechu:
inovujte spôsobom, ktorý vám vyhovuje a spojte sa s ľudmi, ktorí
majú inovátorské schopnosti komplementárne s vašimi.
štvrtok 30. októbra 2014
Namiesto patentu ochranná známka
Ak niekto vytvorí vynález, chcel by ho mať chránený, a vo väčšine prípadov sa snaží získať patent.
Niekedy však môže byť rozumnejšou (a aj komerčne úspešnejšou) stratégiou použiť iné formy ochrany priemyselných práv. A patent nechať bokom.
Napríklad pre malú firmu, ktorá vymyslí výrobok, ktorý má síce dobrú myšlienku, ale dá sa ľahko napodobniť, je patentovanie príliš nákladné. Pre ľahkú napodobiteľnosť môže byť patent dokonca nevhodný: podmienkou pre udelenie patentovej ochrany je zverejnenie vynálezu do takých podrobností, aby ho odborník v danej oblasti vedel podľa publikovaného riešenia vyrobiť.
V takomto prípade je pre firmu určite výhodnejšie namiesto patentovania skúsiť iný postup, napríklad:
-zverejniť riešenie, ale neísť do podrobností a detailov (tým vyblokuje firma konkurenciu, nakoľko riešenie stratí novosť a už si ho nikto nebude môcť patentovať)
-podstatné časti vynálezu, napríklad podrobnosti výrobného procesu, technické výkresy a pod. chrániť ako obchodné tajomstvo (a teda ich nezverejniť)
-zaregistrovať si ochrannú známku a pod ňou predávať a propagovať svoj výrobok
Registrácia ochrannej známky je podstatne jednoduchšia a rýchlejšia ako registrácia patentu. Navyše je aj výrazne lacnejšia: registrácia európskej ochrannej známky na 10 rokov sa dá zabezpečiť od 1300 eur aj s profesionálnym zastupovaním.
Nepodceňujte silu ochrannej známky, v komercializácii technických riešení sú častokrát emócie zákazníkov silnejšie ako skutočné technické parametre výrobku: pozrite sa na Apple, Microsoft alebo Bosh. Značka je rozhodne dôležitá!
Niekedy však môže byť rozumnejšou (a aj komerčne úspešnejšou) stratégiou použiť iné formy ochrany priemyselných práv. A patent nechať bokom.
Napríklad pre malú firmu, ktorá vymyslí výrobok, ktorý má síce dobrú myšlienku, ale dá sa ľahko napodobniť, je patentovanie príliš nákladné. Pre ľahkú napodobiteľnosť môže byť patent dokonca nevhodný: podmienkou pre udelenie patentovej ochrany je zverejnenie vynálezu do takých podrobností, aby ho odborník v danej oblasti vedel podľa publikovaného riešenia vyrobiť.
V takomto prípade je pre firmu určite výhodnejšie namiesto patentovania skúsiť iný postup, napríklad:
-zverejniť riešenie, ale neísť do podrobností a detailov (tým vyblokuje firma konkurenciu, nakoľko riešenie stratí novosť a už si ho nikto nebude môcť patentovať)
-podstatné časti vynálezu, napríklad podrobnosti výrobného procesu, technické výkresy a pod. chrániť ako obchodné tajomstvo (a teda ich nezverejniť)
-zaregistrovať si ochrannú známku a pod ňou predávať a propagovať svoj výrobok
Registrácia ochrannej známky je podstatne jednoduchšia a rýchlejšia ako registrácia patentu. Navyše je aj výrazne lacnejšia: registrácia európskej ochrannej známky na 10 rokov sa dá zabezpečiť od 1300 eur aj s profesionálnym zastupovaním.
Nepodceňujte silu ochrannej známky, v komercializácii technických riešení sú častokrát emócie zákazníkov silnejšie ako skutočné technické parametre výrobku: pozrite sa na Apple, Microsoft alebo Bosh. Značka je rozhodne dôležitá!
piatok 12. septembra 2014
Výhody medzinárodnej prihlášky PCT
PCT prihláška je medzinárodná
prihláška, ktorá sa týka patentov a úžitkových vzorov.
Výhodou prihlášky je, že jedným
podaním získa prihlasovateľ naraz predbežnú ochranu vo
všetkých krajinách, ktoré podpísali dohodu PCT (Patent
Cooperation Treaty). Takýto postup značne uľahčí a zjednoduší
prihlasovateľovi prístup k ochrane v jednotlivých
krajinách, a zároveň znamená aj podstanú úsporu finančných
prostriedkov. Celkový počet krajín v PCT systéme sa neustále
mení (zvyšuje sa,) k 4.9.2014 ich bolo 148.
Signatárske štáty PCT pokrývajú
územím temer celý svet:
Pozn. obrázok je prevzatý zo stránky http://www.wipo.int/export/sites/www/pct/en/list_states.pdf, kde si môžete v prípade záujmu pozrieť aj Two-letter Codes, ktoré na našom obrázku nie sú vidieť.
Ďalšou výhodou PCT prihlášky je,
že dáva okrem predbežnej ochrany prihlasovateľovi aj dodatočný
čas na rozhodovanie, v ktorých krajinách požiada o
patentovú ochranu.
O požiadaní na udelenie ochrany
v jednotlivých krajinách (tzv. Národná fáza) sa totiž
prihlasovateľ definitívne rozhodne až po uplynutí 30 mesiacov (čo
je až 2,5 roka) od prvého dátumu priority. Prihlasovateľ má teda
možnosť preveriť si a premyslieť svoju stratégiu
patentovania, a zistiť najlepšie možnosti komerčného
uplatnenia vynálezu (aj z geografického hľadiska, teda kde je
vhodné ochrániť si riešenie).
Práve Národné fázy znamenajú
pri medzinárodnej patentovej ochrane najväčšie výdavky (poplatky
národným Patentovým úradom, poplatky za národného Patentového
zástupcu a poplatky za preklady). Je teda výhodné dobre si
premyslieť, do koľkých a do ktorých krajín sa ochrana
oplatí.
Od podania PCT prihlášky až do
uplynutia 30 mesiacov od dátumu priority prebieha tzv. Medzinárodná
fáza PCT, v ktorej je prihláška spracovávaná medzinárodnou
organizáciou duševného vlastníctva WIPO so sídlom v Ženeve.
Počas tejto fázy sa vykonajú viaceré centralizované úkony,
napríklad medzinárodný prieskum prihlášky, medzinárodné
publikovanie prihlášky, v tejto fáze je tiež možné upraviť
nároky a odstrániť niektoré formálne chyby prihlášky.
utorok 11. marca 2014
Typosquatting: kradnú vám zákazníkov cez web?
Formou
cybersquattingu je typosquatting
(v angličtine označovaný aj ako "URL hijacking").
Ide
o formu špekulatívneho prihlasovania doménových mien, ktorá je
založená na predvídaní preklepov pri
písaní doménového mena do internetového prehliadača.
Návštevník webu náhodne napíše nesprávnu adresu webstránky do
internetového prehliadača, napríklad tesko.com namiesto tesco.com,
alebo gogle.com namiesto google.com. Váš potenciálny zákazník,
ktorý hľadal vašu stránku, sa omylom dostáva na stránku
cybersquattera, po našom "preklepistu". Ten na svojej
stránke môže ponúkať rovnaké alebo podobné produkty a služby
a tak sa priživovať na vašej stránke a kradnúť vám zákazníkov.
Alebo vás prezentovať tak, ako by ste si to neželali.
Aké
stratégie používa typosquatter?
Vezme
vašu doménu a najčastejšie:
1.
vynechá jedno písmeno
napr.
"domček" a "domčk"
2.
vymení písmená medzi sebou
napr.
"domček" a "domčke"
3.
vymení písmeno za nesprávne
napr.
"domček" a "domčok"
4.
zdvojí písmeno
napr.
"domček" a "domčeek"
A
potom si doménu oficiálne zaregistruje. Bez problémov.
Oficiálnym
registrátorom domény SK pre Slovensko je spoločnosť SK-NIC, a.s..
SK-NIC
však nepreberá žiadnu zodpovednosť za užívanie konkrétnej
domény a predovšetkým za užívanie v rozpore s "Pravidlami
pre poskytovanie menného priestoru v doméne SK stanovenými pre
užívanie ochranných známok, obchodných mien a iných práv
týkajúcich sa duševného vlastníctva".
Všetka
zodpovednosť je prenesená na subjekt, ktorý si doménu registruje.
Viete,
ako je na tom vaša webová stránka?
štvrtok 13. februára 2014
Zamestananec vytvorí dizajn. Kto si ho môže registrovať?
Predstavme si príklad:
Váš zamestnanec vytvorí v súvislosti s pracovným procesom (na splnenie si svojich povinností voči firme) nejaký dizajn. Vymyslí niečo nové, zaujímavé. Vznikol osobitý dizajn, ktorý môže odlíšiť vašu firmu od konkurencie a priniesť zisk.
Komu však takéto dielo patrí? Firme, či zamestnancovi?
Pre zjednodušenie predpokladajme, že zamestnanec mal v náplni práce vytváranie dizajnov. Dielo, ktoré vytvoril je potom tzv. zamestnanecké dielo a zamestnanec o ňom musí písomne informovať svojho zamestnávateľa.
Autorom diela síce zostáva ten, kto ho vytvoril (teda zamestnanec), ale v prípade zamestnaneckého diela má právo s ním ďalej nakladať zamestnávateľ, teda firma.
Firma však na to musí splniť niekoľko podmienok:
- musí na oznámenie zamestnanca reagovať písomne do 3 mesiacov od obdržania oznámenia od zamestnanca s tým, že musí vyjadriť svoj záujem o dielo
- musí poskytnúť zamestnancovi primeranú odmenu za vytvorenie diela
- pre firmu je výhodné podpísať so zamestnancom/autorom zmluvu potvrdzujúcu tieto skutočnosti
Firma potom môže dať zaregistrovať dizajn ako jeho majiteľ.
Iba ak firma neprejaví o zamestnanecké dielo záujem (do 3 mesiacov), majiteľom dizajnu sa stáva autor (zamestnanec) a môže si ho dať zaregistrovať vo svojom mene.
Situácia sa skomplikuje ak:
- zamestnanec nemal vytváranie dizajnov v náplni práce
- autor a firma sa nezhodnú na tom, čo je "primeraná odmena"
Váš zamestnanec vytvorí v súvislosti s pracovným procesom (na splnenie si svojich povinností voči firme) nejaký dizajn. Vymyslí niečo nové, zaujímavé. Vznikol osobitý dizajn, ktorý môže odlíšiť vašu firmu od konkurencie a priniesť zisk.
Komu však takéto dielo patrí? Firme, či zamestnancovi?
Pre zjednodušenie predpokladajme, že zamestnanec mal v náplni práce vytváranie dizajnov. Dielo, ktoré vytvoril je potom tzv. zamestnanecké dielo a zamestnanec o ňom musí písomne informovať svojho zamestnávateľa.
Autorom diela síce zostáva ten, kto ho vytvoril (teda zamestnanec), ale v prípade zamestnaneckého diela má právo s ním ďalej nakladať zamestnávateľ, teda firma.
Firma však na to musí splniť niekoľko podmienok:
- musí na oznámenie zamestnanca reagovať písomne do 3 mesiacov od obdržania oznámenia od zamestnanca s tým, že musí vyjadriť svoj záujem o dielo
- musí poskytnúť zamestnancovi primeranú odmenu za vytvorenie diela
- pre firmu je výhodné podpísať so zamestnancom/autorom zmluvu potvrdzujúcu tieto skutočnosti
Firma potom môže dať zaregistrovať dizajn ako jeho majiteľ.
Iba ak firma neprejaví o zamestnanecké dielo záujem (do 3 mesiacov), majiteľom dizajnu sa stáva autor (zamestnanec) a môže si ho dať zaregistrovať vo svojom mene.
Situácia sa skomplikuje ak:
- zamestnanec nemal vytváranie dizajnov v náplni práce
- autor a firma sa nezhodnú na tom, čo je "primeraná odmena"
piatok 31. januára 2014
Výhodou úžitkového vzoru je rešerš
O porovnaní dvoch spôsobov ochrany vynálezu patentom alebo úžitkovým vzorom sme už písali v príspevku Patent alebo úžitkový vzor:
Patent alebo uzitkovy vzor?
Predpokladajme teraz, že ste sa rozhodli pre úžitkový vzor a podali ste prihlášku.
Máte oproti patentu jednu veľkú výhodu, ktorú si mnoho prihlasovateľov neuvedomuje!
Pred zverejnením prihlášky vo Vestníku dostanete rešerš na stav techniky, ktorú (bez ďalších poplatkov) spracuje Úrad priemyselného vlastníctva SR (v Českej republike sa napríklad takáto rešerš nerobí).
Výhoda pre prihlasovateľa spočíva v tom, že dostane v lehote niekoľkých mesiacov od podania prihlášky do rúk cenný zdroj informácií o tom, aké iné, konkurenčné riešenia sú prihlásené, a to nielen na Slovensku, ale v celosvetovom meradle.
Mnoho prihlasovateľov tento zdroj informácií nevyužije, proste si dokumenty z rešerše vôbec nepozrú, a to je škoda!
Skutočne nechcete vedieť, do akej miery je Vaše riešenie jedinečné a kde majú konkurenti prihlásené svoje vynálezy?
Malý tip, ak si chcete dokumenty pozrieť, ale neviete ako sa k nim dostať:
Presné (celé) označenie dokumentu vložte do prehliadača na stránke
Google Advanced Patent search
do okienka "Patent number".
Patent alebo uzitkovy vzor?
Predpokladajme teraz, že ste sa rozhodli pre úžitkový vzor a podali ste prihlášku.
Máte oproti patentu jednu veľkú výhodu, ktorú si mnoho prihlasovateľov neuvedomuje!
Pred zverejnením prihlášky vo Vestníku dostanete rešerš na stav techniky, ktorú (bez ďalších poplatkov) spracuje Úrad priemyselného vlastníctva SR (v Českej republike sa napríklad takáto rešerš nerobí).
Výhoda pre prihlasovateľa spočíva v tom, že dostane v lehote niekoľkých mesiacov od podania prihlášky do rúk cenný zdroj informácií o tom, aké iné, konkurenčné riešenia sú prihlásené, a to nielen na Slovensku, ale v celosvetovom meradle.
Mnoho prihlasovateľov tento zdroj informácií nevyužije, proste si dokumenty z rešerše vôbec nepozrú, a to je škoda!
Skutočne nechcete vedieť, do akej miery je Vaše riešenie jedinečné a kde majú konkurenti prihlásené svoje vynálezy?
Malý tip, ak si chcete dokumenty pozrieť, ale neviete ako sa k nim dostať:
Presné (celé) označenie dokumentu vložte do prehliadača na stránke
Google Advanced Patent search
do okienka "Patent number".
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)