Zobrazujú sa príspevky s označením Inovácie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Inovácie. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 20. marca 2017

Prípad z archívu: Tatra vs Volkswagen

Spory o duševné vlastníctvo neboli neobvyklé aj v minulosti:

Model Tatra 97 československej automobilky Tatra bol v 30-tych rokoch minulého storočia veľmi pokrokový, čo sa týka moderného dizajnu karosérie, aj inovatívneho štvorvalcového motora.

Dokonca až tak, že nemecká automobilka Volkswagen si obidve - dizajn aj konštrukciu motora "požičala", bez súhlasu majiteľa. A tak vznikol model VW Beetle. Beetle bol vyvinutý pod veľkým tlakom na základe požiadavky A. Hitlera.

Tatra sa bránila, podala žalobu, ale súdny proces bol po udalostiach súvisiacich s vojnou a protektorátom zastavený.

Celý spor bol napokon vyriešený až v roku 1965, kedy Volkswagen zaplatil Tatre náhradu škôd vo výške milióna nemeckých mariek.

streda 22. februára 2017

Správny slovník pre inovátorov

"Inovátori" alebo angl. "Early adopters" predstavujú skupinu zákazníkov, ktorá vyhľadáva novinky, najnovšie technológie, chce všetko čo je alebo ešte len bude IN.
Ich protikladom je masový trh, ktorý naopak chce niečo odskúšané, čo predstavuje istotu a solídnu voľbu. Je jednoducho konzervatívny.

Inovátori a masový trh majú úplne iné záujmy, a preto ak chcete s nimi komunikovať, musíte používať úplne odlišný slovník.

Seth Godin nedávno publikoval na svojom blogu článok venujúci sa tejto problematike:
http://sethgodin./the-two-vocabularies-because-there-are-two-audiences.html

Slová, ktoré zaujmú inovátora sú napríklad:
teraz 
nový
prelomový
kontroverzný
limitovaná edícia
zmena
tajomstvo
netestovaný

Naopak, asi neuspejete so slovami: bezpečný, certifikovaný, jednoduchý, garantovaný, odskúšaný :-)

utorok 31. mája 2016

Sú Patent Trolls nebezpeční?

O „trollovi“, rozprávkovej bytosti zo škandinávskych legiend, ste už pravdepodobne počuli.
Troll je podobne škaredý a zákerný ako náš škriatok, je ale podstatne väčší a silnejší.

Čo je ale „Patent Troll“?

Ide o pomerne nový výraz, ktorý sa začal objavovať po roku 2001, súvisí s patentovaním a vo voľnom preklade znamená niekoho (zvyčajne firmu), ktorá zarába na patentoch.

Firma – Patentový Troll ale nič nevyvíja, ani nič nevyrába. Patenty, ktoré vlastní, nevyužíva v praxi na výrobu patentovaných produktov, a ani ich nikdy takto využívať neplánovala.
Firma väčšinou vlastní väčšie patentové portfólio, pričom patenty kúpila od pôvodcov za jediným účelom: zablokovať iné firmy a vymôcť od nich (nemalé) peniaze. 
Silnou stránkou Patentového Trolla nie je inovatívnosť, ale skúsení právnici.
Troll zarába na porušovaní patentových práv tým, že ich skupuje od majiteľov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov (alebo know how) na vymáhanie svojich práv. Následne tieto práva vymáha.

O tom, či je takéto podnikanie v súlade s etikou biznisu, sa vedú dlhé debaty.
Na jednej strane je vymáhanie patentových práv účelové a nie vždy musí byť opodstatnené.
Na druhej strane, zástancovia Trollov bránia: akú inú šancu má drobný súkromný vlastník patentu, ak jeho patent využíva bohatá korporácia?

streda 6. apríla 2016

3 najdôležitejšie prelomové inovácie v dejinách

WIPO každoročne vydáva report o stave IP (Intellectual Property), čiže duševného vlastníctva vo svete. Posledný report za rok 2015 bol vydaný v novembri 2015.
Pokiaľ máte záujem, môžete si stiahnuť celý report na tejto stránke:

WIPO IP report 2015 
Okrem rôznych štatistík sa napríklad dozviete, že za 3 najdôležitejšie prelomové inovácie v dejinách ľudstva sú považované: vynález lietadla, výroba antibiotík a polovodiče.

V súčasnosti sú inovácie s najväčším ekonomickým potenciálom sústredené do oblastí:
3D tlač
nanotechnológie
robotika/ využitie umelej inteligencie

Inovácie nie sú vo svete rozdelené rovnomerne, až 75% patentov pochádza zo 6 krajín: USA, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Japonska a Kórei.

štvrtok 4. februára 2016

Slovensko je 39 v rebríčku inovatívnosti

Slovensko sa umiestnilo na 39. mieste v Bloomberg Innovation Index 2016.
Túto informáciu priniesla spoločnosť Bloomberg, link:

Rebríček inovatívnosti krajín sveta sa zverejňuje každý rok.
V roku 2016 sa stala najinovatívnejšou ekonomikou Južná Kórea.  
Do Top 5 patria ešte (v tomto poradí): Nemecko, Švédsko, Japonsko a Švajčiarsko.
USA skončili na 8. mieste, Čína na 21.mieste.

Slovensko sa umiestnilo na 39. mieste.
Ako skončili (pre porovnanie) naši susedia?
Krajiny V4 sa umiestnili nasledovne: Poľsko (23.miesto), Maďarsko (30.miesto), Česko (31.miesto). 

Rebríček je zostavovaný na základe indexu zohľadňujúceho intenzitu vedy a výskumu, koncentráciu vedcov, počet high-tech firiem, produktivitu firiem, počet patentov danej krajiny, či pridanú hodnotu v priemysle. 
Niečo teda robíme horšie, nielen ako vyspelé krajiny, ale aj ako naši susedia s podobnými ekonomickými podmienkami.

sobota 31. januára 2015

Využite Disruptive Innovation

Autorom teórie Disruptive Innovation je profesor Clayton Christensen, ktorý pôsobí na Harvard Business School. Teória vychádza sa z predpokladu, že firmy v súčasnosti inovujú rýchlejšie, než to väčšina ľudí reálne potrebuje a je schopná/ochotná použiť v praxi. 

Nové produkty sú vo firmách zvyčajne vyvíjané pre najnáročnejších zákazníkov. 
Ale tých nie je väčšina! 
Pre bežného zákazníka sú tieto produkty až príliš dokonalé, príliš drahé a často aj komplikované a ťažko  použiteľné. 

Preto pri zvažovaní, akým spôsobom inovovať by ste nemali zabúdať na dve dôležité skupiny zákazníkov:
- menej náročných zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť aj za jednoduchší, základný produkt rozumnú  cenu
- zákazníkov, ktorí váš produkt v súčasnosti vôbec nepoužívajú, pretože im nevyhovuje (je pre nich príliš zložitý, príliš drahý a pod.)

Za zmienku tiež stojí, že v týchto segmentoch zákazníkov je veľmi malá (alebo žiadna) konkurencia a ide o pomerne početné skupiny.


Príklady Disruptive Innovation, ktoré fungujú: 

- v Indii vyrábaný automobil Tata za cenu $3,000
- u nás ponúkané zjednodušené telefóny pre seniorov so základnými funkciami

štvrtok 13. februára 2014

Zamestananec vytvorí dizajn. Kto si ho môže registrovať?

Predstavme si príklad:
Váš zamestnanec vytvorí v súvislosti s pracovným procesom (na splnenie si svojich povinností voči firme)  nejaký dizajn. Vymyslí niečo nové, zaujímavé. Vznikol osobitý dizajn, ktorý môže odlíšiť vašu firmu od konkurencie a priniesť zisk.

Komu však takéto dielo patrí? Firme, či zamestnancovi?
Pre zjednodušenie predpokladajme, že zamestnanec mal v náplni práce vytváranie dizajnov. Dielo, ktoré vytvoril je potom tzv. zamestnanecké dielo a zamestnanec o ňom musí písomne informovať svojho zamestnávateľa. 

Autorom diela síce zostáva ten, kto ho vytvoril (teda zamestnanec), ale v prípade zamestnaneckého diela má právo s ním ďalej nakladať zamestnávateľ, teda firma.

Firma však na to musí splniť niekoľko podmienok:
- musí na oznámenie zamestnanca reagovať písomne do 3 mesiacov od obdržania oznámenia od zamestnanca s tým, že musí vyjadriť svoj záujem o dielo
- musí poskytnúť zamestnancovi primeranú odmenu za vytvorenie diela
- pre firmu je výhodné podpísať so zamestnancom/autorom zmluvu potvrdzujúcu tieto skutočnosti

Firma potom môže dať zaregistrovať dizajn ako jeho majiteľ.
Iba ak firma neprejaví o zamestnanecké dielo záujem (do 3 mesiacov), majiteľom dizajnu sa stáva autor (zamestnanec) a môže si ho dať zaregistrovať vo svojom mene.

Situácia sa skomplikuje ak:
- zamestnanec nemal vytváranie dizajnov v náplni práce
- autor a firma sa nezhodnú na tom, čo je "primeraná odmena"

utorok 26. februára 2013

Disruptive Innovation: neodhalené zdroje ziskov

Priznám sa, nepatrím k "inovátorom", a preto nedychtím po najnovších modeloch telefónov, áut, či televízorov. Nechce sa mi totiž stále niečo meniť, a ak som z výrobkom spokojná, kľudne si nechám zájsť chuť na predražené novinky, ktoré aj tak o rok budú už zastaralé.

Čo myslíte, koľko ľudí takto rozmýšľa?
Veľa. A o tom je Disruptive Innovation.

Autorom teórie Disruptive Innovation je profesor Clayton Christensen, ktorý pôsobí na Harvard Business School. Teória vychádza sa z predpokladu, že firmy v súčasnosti inovujú rýchlejšie, než to väčšina ľudí reálne potrebuje a je schopná/ochotná použiť v praxi. 

Nové produkty sú vo firmách zvyčajne vyvíjané pre najnáročnejších zákazníkov. 
Ale tých nie je väčšina! 
Pre bežného zákazníka sú tieto produkty až príliš dokonalé, príliš drahé a často aj komplikované a ťažko  použiteľné. 

Preto pri zvažovaní, akým spôsobom inovovať by ste nemali zabúdať na dve dôležité skupiny zákazníkov:
 
- menej náročných zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť aj za jednoduchší, základný produkt rozumnú  cenu
- zákazníkov, ktorí váš produkt v súčasnosti vôbec nepoužívajú, pretože im nevyhovuje (je pre nich príliš zložitý, príliš drahý a pod.)

Za zmienku tiež stojí, že v týchto segmentoch zákazníkov je veľmi malá (alebo žiadna) konkurencia a ide o pomerne početné skupiny.

Príklady Disruptive Innovation, ktoré fungujú: 

- v Indii vyrábaný automobil Tata za cenu $3,000
- u nás ponúkané zjednodušené telefóny pre seniorov so základnými funkciami

pondelok 14. januára 2013

Centrum inovácií sa presúva – do Číny

Činu máme väčšinou zafixovanú ako krajinu, ktorá hlavne kopíruje. 
Pravda je však taká, že krajina sa značne aktivizuje v oblasti inovácií.
Čína v minulom roku prihlásila najviac patentov zo všetkých krajín na svete (526 000). USA, ktoré viedli rebríček od roku 2006 sa v minulom roku umiestnili na druhom mieste, za nimi nasledovalo Japonsko, Južná Kórea a až na piatom mieste sa umiestnila Európska únia. Túto správu v decembri 2012 zverejnila Svetová organizácia duševného vlastníctva so sídlom v Ženeve a priniesli ju aj ČTK a eTrend 

Je to závažný trend a v budúcnosti by sa mal, bohužiaľ, posilňovať. Dôvodov je zaiste viac, určite nemalú úlohu zohrávajú aj náklady na patentovanie. Tie sú v v EÚ veľmi vysoké (až 18-krát vyššie ako v USA a až 60-krát vyššie ako v spomínanej expandujúcej Číne).

S podporou inovácií treba niečo robiť, inak bude budúcnosť priemyselnej výroby vo vyspelej Európe zlá. 
Podľa prognóz OECD by už v roku 2016 Čína mala vystriedať USA na poste najväčšej ekonomiky sveta. Predpokladá sa, že za 50 rokov bude hrubý domáci produkt Číny takmer taký veľký ako HDP USA, eurozóny a Japonska dohromady.

utorok 7. februára 2012

Viete ako funguje kreativita?

Na kreativitu a jej fungovanie existuje veľa názorov. Čo si myslíte vy: je kreativita geneticky daná, vrodená, alebo má na ňu vlohy každý človek?

Nedávno ma zaujal príspevok na blogu Harvard Business Review od autora Tonyho Schwartza. Rovnako ako on si myslím, že kreativita je vlastná každému človeku. Prečo sú potom niektorí ľudia kreatívni, kým ostatným to veľmi nejde? Odpoveď je jednoduchá: kreativita potrebuje tréning!

Podstatou kreatívneho tvorivého procesu  je prechod medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou. A v tom je hlavný problém: väčšina z nás to vôbec nemá nacvičené.
Pravá hemisféra je vizuálna a intuitívna, nepodlieha logike, funguje v podvedomí. Túto hemisféru bežne nie sme sme naučení používať. Celý školský systém je založený na logike a písaných textoch, s nimi pracuje ľavá hemisféra, ktorá sa zameriava predovšetkým na verbálny prejav.

Je tiež dobré vedieť, že kreativita je proces, ktorý prebieha v štyroch základných krokoch:
Krok 1: Saturácia
V tomto kroku pracuje hlavne ľavá hemisféra. Problém je zadefinovaný a my zháňame všetky možné podklady, informácie o ňom a o jeho riešení. Absorbujeme známe dáta. a potom ich vyhodnocujeme, organizujeme, prideľujeme im priority. V riešení marketingového problému túto fázu zastupuje prieskum trhu a analýza situácie.
Krok 2: Inkubácia
V tejto fáze nastupuje dlhšie obdobie, počas ktorého sa zdanlivo nič nedeje. Ľavá hemisféra už odmieta absorbovať viac informácií. Nechajte ju kľudne odpočívať, pretože v tejto dôležitej fáze sa dostáva k slovu pravá hemisféra, ktorá sa začína "prehrabovať" nazhromaždenými dátami. Ako to robí? Väčšinou podvedome a teda neuvedomele. Intuitívne hľadáme súvislosti, podobnosti, obrazy. Nám sa zdá, že problém vlastne nemá riešenie. Niekedy sme nervózni, lebo sa nič nedeje.V skutočnosti pravá hemisféra pracuje na plné obrátky. Takže si nezúfajte!
Krok 3: Iluminácia
Okamžité osvietenie, odrazu získame jasné riešenia nášho problému. Táto fáza zvyčajne nastane vtedy, keď to vôbec nečakáme: v spánku, v sprche, po ceste do práce. My však už vieme, že je za tým pracovitá pravá hemisféra!
Krok 4: Verifikácia
K slovu sa opäť dostáva ľavá hemisféra. Overuje schodnosť a použiteľnosť získaných riešení. Znova sme v logickej časti, môžeme všetko zapísať, vypočítať a odprezentovať.

Prečo je dobré vedieť, aké sú fázy kreatívneho procesu? Aby sme si lepšie uvedomili, že kreatívne myslenie potrebuje svoj čas, potrebuje pokoj a aj odstup od riešenia problému. Jednotlivé fázy sa nedajú preskočiť, oklamať, ani vynútiť.

Nezostáva nám nič iné, len začať trénovať pravú hemisféru. Ako? 
Skúste niečo vytvoriť rukami. Napríklad namaľujte obraz, upečte medovník, alebo navrhnite a postavte búdku pre vtákov. Veď je hrozná zima!

pondelok 5. decembra 2011

Metóda 6-3-5

Potrebujete kreatívne nápady a chcete ich získať u vás, vo firme. Skúšali ste brainstorming, no nefungovalo to? Tak vyskúšajte metódu 6-3-5! Od klasického brainstormingu sa metóda odlišuje tým, že hoci ide o kolektívne kreovanie, zostáva (čiastočne) zachovaná anonymita autora a prejav nie je verbálny, ale písomný. Zaujímavou výhodou je tiež to, že sa pri tejto metóde automaticky vyblokuje hodnotiaci a odsudzujúci moment.
      
Použite túto metódu, ak máte vo firme kreatívnych ľudí, ale z rôznych dôvodov majú problém slovne a verejne sa pred kolektívom vyjadriť. Tiež sa dá úspešne použiť v prípade silného prežívania autority vo vzťahu nadriadený - podriadený pracovník.

Metóda funguje nasledovne:
Potrebujeme 1 komunikačne zručného moderátora a 6 kreatívne založených "účastníkov procesu", ideálne odlišného veku, pohlavia, pozície vo firme aj odbornosti. Je výborné, ak v tíme máme aj externých účastníkov, teda ľudí mimo firmu, najlepšie v pomere 50/50 (interní/externí účastníci).
     Moderátor najprv nastolí a vhodne podá problém, pre ktorý bude skupina hľadať riešenie. Potom moderátor rozdá pripravené formuláre, každému účastníkovi po 1 kuse. Vyzve účastníkov, aby do formulára zapísali 3 vlastné riešenia problému, pričom na to majú časový limit 3 minúty. Po 3 minútach moderátor vyzve účastníkov, aby svoj formulár posunuli susedovi a znovu majú zapísať 3 ďalšie riešenia problému. Možu na to mať opäť 3 minúty, alebo je možné zvýšiť limit na 4 minúty. Takýchto kôl sa urobí spolu 5, pričom časový limit na odpoveď sa môže (ale nemusí) predlžovať vždy o jednu minútu.

6-3-5 je vysoko efektívna metóda: za 25-30 minút získate 90 nápadov, ktoré potom moderátor zosumarizuje a vyhodnotí, podobne ako pri klasickom brainstormingu. Zaujímavosťou tejto metódy je „stresový faktor“, ktorý ľudí motivuje k podaniu výkonu v limitovanom čase. 
Aby sme nezabudli, autorom metódy je B. Rohrbach.

utorok 29. novembra 2011

Kreativita v praxi

Kreativita je zdrojom inovácií. Ako rozvíjať kreativitu vašej firmy? Skúste sa zamerať na vlastných zamestnancov. Sú (často) nedoceneným zdrojom informácií a dobrých nápadov. Určite sa o ne s vami radi podelia, treba však na to vytvoriť vhodnú klímu vo firme. 
Urobte si vo firme hodinku času na brainstorming a s veľkou pravdepodobnosťou získate zaujímavé riešenia.

Ako na to?
Brainstorming využíva  individuálne i kolektívne tvorivé schopnosti skupiny,  ktorú vedie skúsený moderátor. Skupine o veľkosti max. 10-12 ľudí treba vytvoriť vhodné prostredie bez vonkajších zásahov. 
Pre úspech projektu je veľmi dôležité, aby moderátor účastníkom brainstormingu správne vysvetlil celé pozadie hľadaného riešenia.

Aby sa odstránili bariéry tvorivosti, treba sa pri brainstormingu riadiť týmito základnými zásadami:
- jednoznačne oddeliť fázu  kreovania myšlienok od fázy hodnotenia podľa hesla „každá myšlienka je dobrá“
- umožniť plynulý tok a nadväzovanie jednotlivých myšlienok okamžite, ako vznikajú (myšlienky sa navzájom prelínajú a inšpirujú) 
- produkuje sa kvantita bez ohľadu na kvalitu
- v skupine jednotlivec stráca autorské právo na nápad
    
Neskôr sa získané nápady ohodnotia a vyberú sa z nich tie, ktoré sú pre firmu najzaujímavejšie. 
Náš tip: 
Niekedy sa v praxi robí aj tzv. „reverzný brainstorming“ kedy sa skupina vyzve, aby k vybranému nápadu kreovala myšlienky, na čom môže daný nápad stroskotať.

pondelok 21. novembra 2011

Dobrá správa pre malé a stredné podniky!

Žijeme v novom období, v období tzv. znalostnej ekonomiky, ktorá sa rozvíja v prostredí znalostnej spoločnosti. Takáto spoločnosť sa zakladá na tvorivom ľudskom potenciáli, ktorý sa stal rozhodujúcim faktorom ďalšieho pokroku. Preto krajiny, ktoré nebudú dostatočne investovať do ľudského kapitálu, vedy, výskumu a moderných technológií, budú v prostredí znalostnej ekonomiky čoraz viac zaostávať.

V posledných rokoch zažíva celý svet významné zmeny v spotrebiteľskom správaní.
Tieto zmeny sú radikálne a nastupujú čoraz rýchlejšie, čo má za následok, že staré pravidlá marketingu, ktoré platili niekoľko desaťročí až do prelomu tisícročí sú už nenávratnou minulosťou.
Nové pravidlá marketingu a PR, ktoré súvisia s rozvojom internetovej komunikácie a sociálnych sietí majú výrazný vplyv na spôsoby a možnosti firiem v marketingovej komunikácii.  

Pre malé a stredné podniky sú tieto zmeny dobrou správou: nastala éra, kedy je možné vybudovať značku s minimálnym rozpočtom. Je však na to potrebná tvorivosť, ktorá dá vznik dobrej myšlienke. Ľudský um a tvorivý potenciál sa tak stáva zásadným činiteľom konkurenčného boja.

Ako podporiť inovácie? Tip vhodný aj pre menšiu firmu.

      Tvorivosť je dôležitá v každom podniku, bez ohľadu na jeho veľkosť. Ako si s tým poradiť, ak nemáte vo firme špecializované oddelenie a neviete, ako začať? V menšom podniku je možné podporovať tvorivosť zavedením jednoduchého vnútropodnikového systému, ktorý zavedie tvorivosť a kreativitu ako súčasť bežného života firmy. 
Dôležitým faktorom podpory tvorivosti je zapojenie pracovníkov rôznych úrovní riadenia a z rôznych špecializovaných oddelení. Možným spôsobom praktickej realizácie je vytvorenie „Inovačného tímu“ pod vedením oddelenia marketingu. 

     Do tímu vo firme prizvaní pracovníci marketingu, obchodu, výroby, expedície, oddelenia kvality aj oddelenia zásobovania. Inovačný tím má zavedené pravidelné porady, napríklad 2x do mesiaca v stanovenom termíne. Účasť na poradách je pre všetkých členov tímu povinná, nejde teda o neformálnu skupinu, ale o skupinu vedome vytvorenú a podporovanú vedením firmy. Z porád sa spracúva zápis, ktorý je distribuovaný všetkým členom tímu, Inovačný tím tvorí a vedie vlastné projekty. O stave projektov je pravidelne informované vedenie firmy. Princíp fungovania, právomoci a kompetencie Inovačného tímu je najlepšie presne zadefinovať vo vnútropodnikovej smernici ISO.

Výhodou takéhoto systému je:
- celopodnikové vnímanie inovácií ako produktu celej firmy (a teda nie iba oddelenia marketingu) podľa hesla „ľudia podporujú to, čo sami pomáhali vytvárať“
- zapojením rôznych útvarov a zároveň pracovníkov z rôznych stupňov riadenia vznikajú kvalitnejšie inovačné projekty (spájajú sa viaceré uhly pohľadu)
- zlepší sa kooperácia a informovanosť naprieč oddeleniami celej firmy
- zvyšuje sa prestíž členov „Inovačného tímu“ a tým sa inovácie stávajú pozitívne vnímanou veličinou
- systematickým podporovaním inovácií sa tieto stávajú bežnou súčasťou života firmy
Systém nevyžaduje od firmy žiadne prostriedky navyše, Inovačný tím pracuje v rámci svojho bežného pracovného času

      V prípade potreby je možné činnosť Inovačného tímu naštartovať najatím externého konzultanta, ktorý uvádza a podporuje nové projekty v spolupráci s internými pracovníkmi firmy. Tento postup je možné aplikovať napríklad pri vývoji nových výrobkov, pri budovaní marketingových aktivít na podporu predaja, pri zavádzaní nových systémov distribúcie, dá sa teda úspešne použiť na riešenie širokého spektra úloh podniku.

nedeľa 6. novembra 2011

Slovensko je v inováciách medzi najslabšími krajinami

    „Trhy sa vždy menia rýchlejšie než marketing“
    Nirmalya Kumaru
Slovensko zaostáva za ostatnými krajinami EÚ v oblasti inovácií, a tým i rozvoja znalostnej ekonomiky. Inovačná výkonnosť krajín v rámci EÚ sa hodnotí sumárnym inovačným indexom (SII). Priemerná hodnota SII v krajinách EÚ je 0,45, pričom Slovensko má SII 0,25. Radí sa tým do poslednej, inovačne najslabšej skupiny krajín. 

Inovačným lídrom je pre porovnanie Švédsko, ktoré ma hodnotu SII 0,73, čo je temer trikrát vyššia hodnota ako má Slovensko. 

Vytváranie podmienok pre budovanie znalostnej ekonomiky je pritom i pre našu krajinu efektívna cesta ku konkurencieschopnosti na globálnom trhu. Sú to práve pokrokové malé a stredné podniky, ktoré sú flexibilné v implementácii nových podnikateľských nápadov a techník.