Spory o duševné vlastníctvo neboli neobvyklé aj v minulosti:
Model Tatra 97 československej automobilky Tatra bol v 30-tych rokoch
minulého storočia veľmi pokrokový, čo sa týka moderného dizajnu
karosérie, aj inovatívneho štvorvalcového motora.
Dokonca
až tak, že nemecká automobilka Volkswagen si obidve - dizajn aj
konštrukciu motora "požičala", bez súhlasu majiteľa. A tak vznikol model
VW Beetle. Beetle bol vyvinutý pod veľkým tlakom na základe požiadavky
A. Hitlera.
Tatra sa bránila, podala žalobu, ale súdny proces bol po udalostiach súvisiacich s vojnou a protektorátom zastavený.
Celý spor bol napokon vyriešený až v roku 1965, kedy Volkswagen zaplatil Tatre náhradu škôd vo výške milióna nemeckých mariek.
Blog o ochranných známkach, dizajne a patentoch pre malé a stredné firmy
Zobrazujú sa príspevky s označením Patent. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Patent. Zobraziť všetky príspevky
pondelok 20. marca 2017
pondelok 22. augusta 2016
Ovplyvní BREXIT vaše IP?
Po BREXITe, teda po výsledku referenda, v ktorom sa Británia rozhodla opustiť Európsku úniu, sa objavilo mnoho rôznych analýz, aký bude mať vystúpenie vplyv na práva duševného vlastníctva.
Oprávnene - Británia je súčasťou mnohých medzinárodných organizácií a jej teritórium je tiež súčasťou regionálne chránených práv Európskej únie. Aj mnohí slovenskí majitelia európskych ochranných známok (EUTM ) alebo európskych dizajnov (RCD) sa pýtajú, či ich práva ešte platia aj v Británii, a dokedy tam budú platiť.
Aby sa predošlo špekuláciám, vydal britský Intellectual Property Office dňa 2. augusta vyhlásenie týkajúce sa dopadov BREXITu na IP. Vyhlásenie je koncipované najmä z pohľadu britských prihlasovateľov, no sú v ňom aj odpovede pre náš trh IP. Text vyhlásenia nájdete na tomto linku:
https://www.gov.uk/government/news/ip-and-brexit-the-facts
EUTM a RDC
Európske ochranné známky a európske dizajny zostávajú aktuálne v platnosti aj na území Británie, a to až do dátumu vystúpenia Británie z EÚ. Tento dátum nie je stanovený, určite to však bude trvať niekoľko rokov.
Po vystúpení Británie z EÚ už tieto regionálne európske práva nebudú ďalej chránené v Británii.
Ako sa budú riešiť "staré" práva, teda známky zaregistrované pred vystúpením Británie nie je jasné, bude to ešte predmetom rokovaní.
Po vystúpení Británie z EÚ na jej území prestane platiť aj inštitút "neregistrovaný dizajn spoločenstva".
Do budúcnosti bude možné Britániu pokryť jednou registráciou, pre známky prostredníctvom Madridského systému (aj Slovensko, aj Británia sú členmi), takže je možné zaregistrovať si medzinárodnú známku, a vo výbere krajín zadať EÚ a Britániu. Tým dosiahnete rovnaké pokrytie ako súčasnosti cez EUTM. Nevýhodou je komplikovanejší postup, dlhšie trvanie registrácie a vyššie poplatky (je treba podať aj prihlášku národnej slovenskej ochrannej známky).
Pre dizajny sa pripravuje podobný postup cez Haagsky systém. Británia však zatiaľ nemá uzavreté dohody, plánuje sa, že sa stane členom Haagskeho systému v budúcom roku (2017).
Euróske patenty
Súčasný systém fungovania EPC by nemal byť vystúpením Británie z EÚ narušený: po získaní európskeho patentu je nutné patent validovať vo vybraných krajinách, a tak to zostane pravdepodobne aj do budúcnosti. Už registrované/validované európske patenty zostanú v Británii v platnosti aj v budúcnosti.
Čo referendum určite narušilo, je postup prác na Európskom patente s jednotným účinkom. Nakoľko z hry vypadne Británia, bude potrebné celý systém znovu prepracovať. To zrejme oddiali nástup jednotnej a jednoduchej európskej registrácie, presné dátumy nie sú známe.
Stručné zhrnutie:
aktuálne všetky práva platia tak, ako doteraz, a budú tak platiť až do definitívneho vystúpenia Británie z EÚ. Do budúcnosti je veľa vecí stále nejasných, a ich riešenie bude závisieť od (úspešnosti) vývoja rokovaní Británie s EÚ.
Oprávnene - Británia je súčasťou mnohých medzinárodných organizácií a jej teritórium je tiež súčasťou regionálne chránených práv Európskej únie. Aj mnohí slovenskí majitelia európskych ochranných známok (EUTM ) alebo európskych dizajnov (RCD) sa pýtajú, či ich práva ešte platia aj v Británii, a dokedy tam budú platiť.
Aby sa predošlo špekuláciám, vydal britský Intellectual Property Office dňa 2. augusta vyhlásenie týkajúce sa dopadov BREXITu na IP. Vyhlásenie je koncipované najmä z pohľadu britských prihlasovateľov, no sú v ňom aj odpovede pre náš trh IP. Text vyhlásenia nájdete na tomto linku:
https://www.gov.uk/government/news/ip-and-brexit-the-facts
EUTM a RDC
Európske ochranné známky a európske dizajny zostávajú aktuálne v platnosti aj na území Británie, a to až do dátumu vystúpenia Británie z EÚ. Tento dátum nie je stanovený, určite to však bude trvať niekoľko rokov.
Po vystúpení Británie z EÚ už tieto regionálne európske práva nebudú ďalej chránené v Británii.
Ako sa budú riešiť "staré" práva, teda známky zaregistrované pred vystúpením Británie nie je jasné, bude to ešte predmetom rokovaní.
Po vystúpení Británie z EÚ na jej území prestane platiť aj inštitút "neregistrovaný dizajn spoločenstva".
Do budúcnosti bude možné Britániu pokryť jednou registráciou, pre známky prostredníctvom Madridského systému (aj Slovensko, aj Británia sú členmi), takže je možné zaregistrovať si medzinárodnú známku, a vo výbere krajín zadať EÚ a Britániu. Tým dosiahnete rovnaké pokrytie ako súčasnosti cez EUTM. Nevýhodou je komplikovanejší postup, dlhšie trvanie registrácie a vyššie poplatky (je treba podať aj prihlášku národnej slovenskej ochrannej známky).
Pre dizajny sa pripravuje podobný postup cez Haagsky systém. Británia však zatiaľ nemá uzavreté dohody, plánuje sa, že sa stane členom Haagskeho systému v budúcom roku (2017).
Euróske patenty
Súčasný systém fungovania EPC by nemal byť vystúpením Británie z EÚ narušený: po získaní európskeho patentu je nutné patent validovať vo vybraných krajinách, a tak to zostane pravdepodobne aj do budúcnosti. Už registrované/validované európske patenty zostanú v Británii v platnosti aj v budúcnosti.
Čo referendum určite narušilo, je postup prác na Európskom patente s jednotným účinkom. Nakoľko z hry vypadne Británia, bude potrebné celý systém znovu prepracovať. To zrejme oddiali nástup jednotnej a jednoduchej európskej registrácie, presné dátumy nie sú známe.
Stručné zhrnutie:
aktuálne všetky práva platia tak, ako doteraz, a budú tak platiť až do definitívneho vystúpenia Británie z EÚ. Do budúcnosti je veľa vecí stále nejasných, a ich riešenie bude závisieť od (úspešnosti) vývoja rokovaní Británie s EÚ.
utorok 31. mája 2016
Sú Patent Trolls nebezpeční?
O „trollovi“,
rozprávkovej bytosti zo škandinávskych legiend, ste už
pravdepodobne počuli.
Troll je podobne
škaredý a zákerný ako náš škriatok, je ale podstatne väčší
a silnejší.
Čo je ale „Patent
Troll“?
Ide o pomerne nový
výraz, ktorý sa začal objavovať po roku 2001, súvisí s
patentovaním a vo voľnom preklade znamená niekoho (zvyčajne
firmu), ktorá zarába na patentoch.
Firma – Patentový
Troll ale nič nevyvíja, ani nič nevyrába. Patenty, ktoré
vlastní, nevyužíva v praxi na výrobu patentovaných produktov, a
ani ich nikdy takto využívať neplánovala.
Firma väčšinou
vlastní väčšie patentové portfólio, pričom patenty kúpila od
pôvodcov za jediným účelom: zablokovať iné firmy a vymôcť od
nich (nemalé) peniaze.
Silnou stránkou Patentového Trolla nie je
inovatívnosť, ale skúsení právnici.
Troll zarába na
porušovaní patentových práv tým, že ich skupuje od majiteľov,
ktorí nemajú dostatok prostriedkov (alebo know how) na vymáhanie
svojich práv. Následne tieto práva vymáha.
O tom, či je takéto
podnikanie v súlade s etikou biznisu, sa vedú dlhé debaty.
Na jednej strane je
vymáhanie patentových práv účelové a nie vždy musí byť
opodstatnené.
Na druhej strane,
zástancovia Trollov bránia: akú inú šancu má drobný súkromný
vlastník patentu, ak jeho patent využíva bohatá korporácia?
streda 6. apríla 2016
3 najdôležitejšie prelomové inovácie v dejinách
WIPO každoročne vydáva report o stave IP (Intellectual Property), čiže duševného vlastníctva vo svete. Posledný report za rok 2015 bol vydaný v novembri 2015.
Pokiaľ máte záujem, môžete si stiahnuť celý report na tejto stránke:
WIPO IP report 2015
Okrem rôznych štatistík sa napríklad dozviete, že za 3 najdôležitejšie prelomové inovácie v dejinách ľudstva sú považované: vynález lietadla, výroba antibiotík a polovodiče.
V súčasnosti sú inovácie s najväčším ekonomickým potenciálom sústredené do oblastí:
3D tlač
nanotechnológie
robotika/ využitie umelej inteligencie
Inovácie nie sú vo svete rozdelené rovnomerne, až 75% patentov pochádza zo 6 krajín: USA, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Japonska a Kórei.
Pokiaľ máte záujem, môžete si stiahnuť celý report na tejto stránke:
WIPO IP report 2015
Okrem rôznych štatistík sa napríklad dozviete, že za 3 najdôležitejšie prelomové inovácie v dejinách ľudstva sú považované: vynález lietadla, výroba antibiotík a polovodiče.
V súčasnosti sú inovácie s najväčším ekonomickým potenciálom sústredené do oblastí:
3D tlač
nanotechnológie
robotika/ využitie umelej inteligencie
Inovácie nie sú vo svete rozdelené rovnomerne, až 75% patentov pochádza zo 6 krajín: USA, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Japonska a Kórei.
štvrtok 30. októbra 2014
Namiesto patentu ochranná známka
Ak niekto vytvorí vynález, chcel by ho mať chránený, a vo väčšine prípadov sa snaží získať patent.
Niekedy však môže byť rozumnejšou (a aj komerčne úspešnejšou) stratégiou použiť iné formy ochrany priemyselných práv. A patent nechať bokom.
Napríklad pre malú firmu, ktorá vymyslí výrobok, ktorý má síce dobrú myšlienku, ale dá sa ľahko napodobniť, je patentovanie príliš nákladné. Pre ľahkú napodobiteľnosť môže byť patent dokonca nevhodný: podmienkou pre udelenie patentovej ochrany je zverejnenie vynálezu do takých podrobností, aby ho odborník v danej oblasti vedel podľa publikovaného riešenia vyrobiť.
V takomto prípade je pre firmu určite výhodnejšie namiesto patentovania skúsiť iný postup, napríklad:
-zverejniť riešenie, ale neísť do podrobností a detailov (tým vyblokuje firma konkurenciu, nakoľko riešenie stratí novosť a už si ho nikto nebude môcť patentovať)
-podstatné časti vynálezu, napríklad podrobnosti výrobného procesu, technické výkresy a pod. chrániť ako obchodné tajomstvo (a teda ich nezverejniť)
-zaregistrovať si ochrannú známku a pod ňou predávať a propagovať svoj výrobok
Registrácia ochrannej známky je podstatne jednoduchšia a rýchlejšia ako registrácia patentu. Navyše je aj výrazne lacnejšia: registrácia európskej ochrannej známky na 10 rokov sa dá zabezpečiť od 1300 eur aj s profesionálnym zastupovaním.
Nepodceňujte silu ochrannej známky, v komercializácii technických riešení sú častokrát emócie zákazníkov silnejšie ako skutočné technické parametre výrobku: pozrite sa na Apple, Microsoft alebo Bosh. Značka je rozhodne dôležitá!
Niekedy však môže byť rozumnejšou (a aj komerčne úspešnejšou) stratégiou použiť iné formy ochrany priemyselných práv. A patent nechať bokom.
Napríklad pre malú firmu, ktorá vymyslí výrobok, ktorý má síce dobrú myšlienku, ale dá sa ľahko napodobniť, je patentovanie príliš nákladné. Pre ľahkú napodobiteľnosť môže byť patent dokonca nevhodný: podmienkou pre udelenie patentovej ochrany je zverejnenie vynálezu do takých podrobností, aby ho odborník v danej oblasti vedel podľa publikovaného riešenia vyrobiť.
V takomto prípade je pre firmu určite výhodnejšie namiesto patentovania skúsiť iný postup, napríklad:
-zverejniť riešenie, ale neísť do podrobností a detailov (tým vyblokuje firma konkurenciu, nakoľko riešenie stratí novosť a už si ho nikto nebude môcť patentovať)
-podstatné časti vynálezu, napríklad podrobnosti výrobného procesu, technické výkresy a pod. chrániť ako obchodné tajomstvo (a teda ich nezverejniť)
-zaregistrovať si ochrannú známku a pod ňou predávať a propagovať svoj výrobok
Registrácia ochrannej známky je podstatne jednoduchšia a rýchlejšia ako registrácia patentu. Navyše je aj výrazne lacnejšia: registrácia európskej ochrannej známky na 10 rokov sa dá zabezpečiť od 1300 eur aj s profesionálnym zastupovaním.
Nepodceňujte silu ochrannej známky, v komercializácii technických riešení sú častokrát emócie zákazníkov silnejšie ako skutočné technické parametre výrobku: pozrite sa na Apple, Microsoft alebo Bosh. Značka je rozhodne dôležitá!
piatok 12. septembra 2014
Výhody medzinárodnej prihlášky PCT
PCT prihláška je medzinárodná
prihláška, ktorá sa týka patentov a úžitkových vzorov.
Výhodou prihlášky je, že jedným
podaním získa prihlasovateľ naraz predbežnú ochranu vo
všetkých krajinách, ktoré podpísali dohodu PCT (Patent
Cooperation Treaty). Takýto postup značne uľahčí a zjednoduší
prihlasovateľovi prístup k ochrane v jednotlivých
krajinách, a zároveň znamená aj podstanú úsporu finančných
prostriedkov. Celkový počet krajín v PCT systéme sa neustále
mení (zvyšuje sa,) k 4.9.2014 ich bolo 148.
Signatárske štáty PCT pokrývajú
územím temer celý svet:
Pozn. obrázok je prevzatý zo stránky http://www.wipo.int/export/sites/www/pct/en/list_states.pdf, kde si môžete v prípade záujmu pozrieť aj Two-letter Codes, ktoré na našom obrázku nie sú vidieť.
Ďalšou výhodou PCT prihlášky je,
že dáva okrem predbežnej ochrany prihlasovateľovi aj dodatočný
čas na rozhodovanie, v ktorých krajinách požiada o
patentovú ochranu.
O požiadaní na udelenie ochrany
v jednotlivých krajinách (tzv. Národná fáza) sa totiž
prihlasovateľ definitívne rozhodne až po uplynutí 30 mesiacov (čo
je až 2,5 roka) od prvého dátumu priority. Prihlasovateľ má teda
možnosť preveriť si a premyslieť svoju stratégiu
patentovania, a zistiť najlepšie možnosti komerčného
uplatnenia vynálezu (aj z geografického hľadiska, teda kde je
vhodné ochrániť si riešenie).
Práve Národné fázy znamenajú
pri medzinárodnej patentovej ochrane najväčšie výdavky (poplatky
národným Patentovým úradom, poplatky za národného Patentového
zástupcu a poplatky za preklady). Je teda výhodné dobre si
premyslieť, do koľkých a do ktorých krajín sa ochrana
oplatí.
Od podania PCT prihlášky až do
uplynutia 30 mesiacov od dátumu priority prebieha tzv. Medzinárodná
fáza PCT, v ktorej je prihláška spracovávaná medzinárodnou
organizáciou duševného vlastníctva WIPO so sídlom v Ženeve.
Počas tejto fázy sa vykonajú viaceré centralizované úkony,
napríklad medzinárodný prieskum prihlášky, medzinárodné
publikovanie prihlášky, v tejto fáze je tiež možné upraviť
nároky a odstrániť niektoré formálne chyby prihlášky.
piatok 31. januára 2014
Výhodou úžitkového vzoru je rešerš
O porovnaní dvoch spôsobov ochrany vynálezu patentom alebo úžitkovým vzorom sme už písali v príspevku Patent alebo úžitkový vzor:
Patent alebo uzitkovy vzor?
Predpokladajme teraz, že ste sa rozhodli pre úžitkový vzor a podali ste prihlášku.
Máte oproti patentu jednu veľkú výhodu, ktorú si mnoho prihlasovateľov neuvedomuje!
Pred zverejnením prihlášky vo Vestníku dostanete rešerš na stav techniky, ktorú (bez ďalších poplatkov) spracuje Úrad priemyselného vlastníctva SR (v Českej republike sa napríklad takáto rešerš nerobí).
Výhoda pre prihlasovateľa spočíva v tom, že dostane v lehote niekoľkých mesiacov od podania prihlášky do rúk cenný zdroj informácií o tom, aké iné, konkurenčné riešenia sú prihlásené, a to nielen na Slovensku, ale v celosvetovom meradle.
Mnoho prihlasovateľov tento zdroj informácií nevyužije, proste si dokumenty z rešerše vôbec nepozrú, a to je škoda!
Skutočne nechcete vedieť, do akej miery je Vaše riešenie jedinečné a kde majú konkurenti prihlásené svoje vynálezy?
Malý tip, ak si chcete dokumenty pozrieť, ale neviete ako sa k nim dostať:
Presné (celé) označenie dokumentu vložte do prehliadača na stránke
Google Advanced Patent search
do okienka "Patent number".
Patent alebo uzitkovy vzor?
Predpokladajme teraz, že ste sa rozhodli pre úžitkový vzor a podali ste prihlášku.
Máte oproti patentu jednu veľkú výhodu, ktorú si mnoho prihlasovateľov neuvedomuje!
Pred zverejnením prihlášky vo Vestníku dostanete rešerš na stav techniky, ktorú (bez ďalších poplatkov) spracuje Úrad priemyselného vlastníctva SR (v Českej republike sa napríklad takáto rešerš nerobí).
Výhoda pre prihlasovateľa spočíva v tom, že dostane v lehote niekoľkých mesiacov od podania prihlášky do rúk cenný zdroj informácií o tom, aké iné, konkurenčné riešenia sú prihlásené, a to nielen na Slovensku, ale v celosvetovom meradle.
Mnoho prihlasovateľov tento zdroj informácií nevyužije, proste si dokumenty z rešerše vôbec nepozrú, a to je škoda!
Skutočne nechcete vedieť, do akej miery je Vaše riešenie jedinečné a kde majú konkurenti prihlásené svoje vynálezy?
Malý tip, ak si chcete dokumenty pozrieť, ale neviete ako sa k nim dostať:
Presné (celé) označenie dokumentu vložte do prehliadača na stránke
Google Advanced Patent search
do okienka "Patent number".
nedeľa 7. júla 2013
Preklady patentov zadarmo
Počet prihlásených patentov sa každoročne zvyšuje. Navyše, čoraz viac patentov pochádza z Číny, Kórei, a tradične aj z Japonska.
Čo urobíte, ak natrafíte na patent v čínštine? Pravdepodobne, rovnako ako ja, nebudete rozumieť ničomu.V takejto situácii s angličtinou nevystačíte.
Dobrou správou je, že v roku 2012 bola spustená on-line služba Patent Translate. Vznikla v spolupráci Európskeho patentového úradu (European Patent Office- EPO) a Google. Služba je poskytovaná zadarmo a link na ňu nájdete tu Patent Translate.
Nejde pritom o obyčajný "kuchynský"preklad, prekladač bol špeciálne vyvinutý na preklady zložitých a komplexných textov s technickými výrazmi. Systém sa budoval tak, že pred spustením systému EPO poskytol Googlu milióny oficiálne (ľuďmi) preložených patentových dokumentov, čo umožnilo systému, aby sa "učil" špeciálne formáty a štýl, ktoré sú používané v patentovej literatúre.
Systém sa neustále vyvíja a zdokonaľuje.
Momentálne je možné prekladať medzi angličtinou a 21 jazykmi, a to:
bulharčinou, čínštinou, češtinou, dánčinou, holandštinou, fínskym jazykom, francúzštinou, nemčinou, gréčtinou, maďarčinou, islandštinou, taliančinou, japončinou, nórštinou, poľštinou, portugalštinou, rumunčinou, slovenčinou, slovinským jazykom, španielčinou a švédštinou.
Do konca roku 2014 by sa mal počet jazykov zvýšiť na 32, pričom bude pokrytá aj ruština, kórejský a japonský jazyk.
Čo urobíte, ak natrafíte na patent v čínštine? Pravdepodobne, rovnako ako ja, nebudete rozumieť ničomu.V takejto situácii s angličtinou nevystačíte.
Dobrou správou je, že v roku 2012 bola spustená on-line služba Patent Translate. Vznikla v spolupráci Európskeho patentového úradu (European Patent Office- EPO) a Google. Služba je poskytovaná zadarmo a link na ňu nájdete tu Patent Translate.
Nejde pritom o obyčajný "kuchynský"preklad, prekladač bol špeciálne vyvinutý na preklady zložitých a komplexných textov s technickými výrazmi. Systém sa budoval tak, že pred spustením systému EPO poskytol Googlu milióny oficiálne (ľuďmi) preložených patentových dokumentov, čo umožnilo systému, aby sa "učil" špeciálne formáty a štýl, ktoré sú používané v patentovej literatúre.
Systém sa neustále vyvíja a zdokonaľuje.
Momentálne je možné prekladať medzi angličtinou a 21 jazykmi, a to:
bulharčinou, čínštinou, češtinou, dánčinou, holandštinou, fínskym jazykom, francúzštinou, nemčinou, gréčtinou, maďarčinou, islandštinou, taliančinou, japončinou, nórštinou, poľštinou, portugalštinou, rumunčinou, slovenčinou, slovinským jazykom, španielčinou a švédštinou.
Do konca roku 2014 by sa mal počet jazykov zvýšiť na 32, pričom bude pokrytá aj ruština, kórejský a japonský jazyk.
streda 26. júna 2013
Výnosy prináša len (veľmi) malé množstvo patentov
Celkové počty udelených patentov sa
v celosvetom merítku každoročne zvyšujú.
Čo však zostáva konštantné je, že
len malé množstvo patentov prináša skutočné výnosy.
Odborníci sa v analýzach zhodujú
na tom, že za temer 100% komerčnej hodnoty, ktorú prinášajú
všetky patenty stojí len 2-5% udelených patentov. Navyše veľké
množstvo patentov, až 45-50%, má prakticky nulovú strategickú
hodnotu.
Tento jav nie je výsledkom posledného
obdobia, prejavuje sa konštantne a dlhodobo.
Ide vlastne o extrémny prípad
známych ekonomických a sociálnych javov, ktoré popisujú
nerovnomernú distribúciu hodnoty.
Napríklad Paretovo pravidlo
(známe aj ako pravidlo 80/20) v zjednodušenej forme hovorí,
že 20% populácie kontroluje až 80% celkového bohatstva, alebo že
20% zákazníkov firmy produkuje 80% obratu a podobne.
Že je pri nich nesmierne dôležité
analyzovať ich komerčný potenciál. Ktorý patent bude „zlatým
vajcom“ totiž závisí hlavne od situácie na trhu, na ktorý je
patent určený, pričom potenciálny komerčný výnos nie je úmerný
"vedeckej hodnote" patentu.
utorok 30. apríla 2013
Patent alebo obchodné tajomstvo?
Pre menšiu alebo stredne veľkú firmu, ktorá vlastní nejaké patentovateľné riešenie, je veľmi dôležité dobre si premyslieť, akým spôsobom bude toto riešenie chrániť.
Zdalo by sa, že najlepším a najjednoduchším riešením je prihlásiť riešenie ako patent.
Je to však pre menšiu firmu výhodné, aké to môže mať úskalia?
Treba si predovšetkým uvedomiť, že vlastniť patent znamená pre majiteľa na jednej strane výhodu, konkrétne monopol na používanie vynálezu, no na druhej strane je patent udelený iba v prípade, ak je inovatívne riešenie vysvetlené a popísané takým spôsobom, ktorý dokáže odborník v danej oblasti zrealizovať a priemyselne využiť (vyrábať).
Majiteľ patentu teda musí riešenie "vyzradiť", zverejniť, a kedže patentová ochrana má teritoriálne účinky, platí mu monopol len pre to územie, kde bol patent udelený. Ak teda prihlásite patent na len území Slovenska, nič nebráni podnikateľovi z Talianska (napríklad), aby publikované riešenie legálne využil. Nebude s ním môcť obchodovať na Slovensku, ale v iných krajinách áno.
Riešením je prihlásiť patent všade tam, kde predpokladáte jeho využívanie (čo však môže predstavovať nemalé náklady).
Patentovaná ochrana je takisto časovo obmedzená, trvá 20 rokov. Po uplynutí tejto doby majiteľ stráca svoj monopol.
Príkladom firmy, ktorá nemá patent na svoj hlavný výrobok, je Coca-Cola. Receptúra nápoja Coca-Cola nebola zverejnená (čo by sa pri patentovaní muselo urobiť), je chránená ako obchodné tajomstvo, už vyše 100 rokov.
Kedy je pre majiteľa vynálezu výhodnejšia ochrana utajovaním, prostredníctvom obchodného tajomstva?
Je to hlavne vtedy, keď riešenie nie je na výrobku bežne viditeľné, napríklad sa týka špecifík interného výrobného procesu (receptúra, spôsob výroby a pod.). V týchto prípadoch by ste po odhalení svojho vynálezu (po zverejnení patentovej prihlášky) len ťažko dokazovali, že niekto zverejnenú informáciu použil. Je výhodnejšie takéto riešenie utajiť.
Zdalo by sa, že najlepším a najjednoduchším riešením je prihlásiť riešenie ako patent.
Je to však pre menšiu firmu výhodné, aké to môže mať úskalia?
Treba si predovšetkým uvedomiť, že vlastniť patent znamená pre majiteľa na jednej strane výhodu, konkrétne monopol na používanie vynálezu, no na druhej strane je patent udelený iba v prípade, ak je inovatívne riešenie vysvetlené a popísané takým spôsobom, ktorý dokáže odborník v danej oblasti zrealizovať a priemyselne využiť (vyrábať).
Majiteľ patentu teda musí riešenie "vyzradiť", zverejniť, a kedže patentová ochrana má teritoriálne účinky, platí mu monopol len pre to územie, kde bol patent udelený. Ak teda prihlásite patent na len území Slovenska, nič nebráni podnikateľovi z Talianska (napríklad), aby publikované riešenie legálne využil. Nebude s ním môcť obchodovať na Slovensku, ale v iných krajinách áno.
Riešením je prihlásiť patent všade tam, kde predpokladáte jeho využívanie (čo však môže predstavovať nemalé náklady).
Patentovaná ochrana je takisto časovo obmedzená, trvá 20 rokov. Po uplynutí tejto doby majiteľ stráca svoj monopol.
Príkladom firmy, ktorá nemá patent na svoj hlavný výrobok, je Coca-Cola. Receptúra nápoja Coca-Cola nebola zverejnená (čo by sa pri patentovaní muselo urobiť), je chránená ako obchodné tajomstvo, už vyše 100 rokov.
Kedy je pre majiteľa vynálezu výhodnejšia ochrana utajovaním, prostredníctvom obchodného tajomstva?
Je to hlavne vtedy, keď riešenie nie je na výrobku bežne viditeľné, napríklad sa týka špecifík interného výrobného procesu (receptúra, spôsob výroby a pod.). V týchto prípadoch by ste po odhalení svojho vynálezu (po zverejnení patentovej prihlášky) len ťažko dokazovali, že niekto zverejnenú informáciu použil. Je výhodnejšie takéto riešenie utajiť.
štvrtok 28. februára 2013
Rokovanie o licencii: na čo si dať pozor
Rokovania o poskytnutí licencie sú veľmi zložitou a komplexnou záležitosťou.
Ak sa dostanete do pozície jednej z potenciálnych zmluvných strán, mali by ste vziať do úvahy aj tieto praktické rady:
- strana, ktorá získa právo pripraviť prvý návrh zmluvy je vo výhodnejšej pozícii
(aj keď nesie náklady)
- podmienky trvania zmluvy by mali ošetriť aj prípadnú budúcu insolvenciu niektorej zo zmluvných strán
- v prípade napadnutia patentu a pre potreby platby udržiavacích poplatkov za patent sa treba výslovne dohodnúť, ktorá zo strán má aké právomoci a kto hradí poplatky (a ako sa strany podieľajú na nákladoch a možných výnosoch)
- zachovávanie dôvernosti informácií by malo byť ošetrené aj zmluvnou pokutou (lebo vyčíslenie škôd môže byť obtiažne)
- spôsob riešenia konfliktov zmluvných strán treba presne stanoviť, nakoľko môže mať zásadný význam pre vymožiteľnosť práv (zvyčajne sa rieši cez arbitráž)
- pri medzištátnych zmluvách je nevyhnutné určiť, právnym poriadkom ktorého štátu sa bude riadiť zmluva, pričom použiť právo tretej krajiny sa neodporúča (v niektorých prípadoch to môže znemožniť interpretáciu celého kontraktu)
- dôležité je preveriť si, či rozhodnutia súdu podľa dohody budú aj vykonateľné v krajine protistrany
pondelok 14. januára 2013
Centrum inovácií sa presúva – do Číny
Činu máme väčšinou zafixovanú ako
krajinu, ktorá hlavne kopíruje.
Pravda je však taká, že krajina
sa značne aktivizuje v oblasti inovácií.
Čína v minulom roku
prihlásila najviac patentov zo všetkých krajín na svete (526
000). USA, ktoré viedli rebríček od roku 2006 sa v minulom roku
umiestnili na druhom mieste, za nimi nasledovalo Japonsko, Južná
Kórea a až na piatom mieste sa umiestnila Európska únia. Túto
správu v decembri 2012 zverejnila Svetová organizácia duševného
vlastníctva so sídlom v Ženeve a priniesli ju aj ČTK a eTrend
Je to závažný trend a v budúcnosti
by sa mal, bohužiaľ, posilňovať. Dôvodov je zaiste viac, určite
nemalú úlohu zohrávajú aj náklady na patentovanie. Tie sú v v
EÚ veľmi vysoké (až 18-krát vyššie ako v USA a až 60-krát
vyššie ako v spomínanej expandujúcej Číne).
S podporou inovácií
treba niečo robiť, inak bude budúcnosť priemyselnej výroby vo
vyspelej Európe zlá.
Podľa prognóz OECD by už v roku 2016 Čína
mala vystriedať USA na poste najväčšej ekonomiky sveta.
Predpokladá sa, že za 50 rokov bude hrubý domáci produkt Číny
takmer taký veľký ako HDP USA, eurozóny a Japonska dohromady.
utorok 2. októbra 2012
Prihláška patentu: ako vybrať teritórium
Patent je obmedzený na určité teritórium, pre ktoré je prihlásený, celosvetový patent neexistuje.
Pre majiteľa vynálezu je preto veľmi dôležité stanoviť si krajiny, alebo regióny, pre ktoré chce mať vynález chránený patentom.
Ak si napríklad prihlásite patent pre územie Slovenska a Čiech, na území týchto dvoch krajín máte ako majiteľ patentu výhradné právo používať patentované riešenie, ponúkať licenciu, vyrábať a distribuovať patentom chránené výrobky alebo služby.
V krajinách, pre ktoré nie je patent registrovaný, to však neplatí. Čo ak by ste chceli poskytnúť licenciu pre Nemecko alebo Japonsko? Bez registrovaného patentu pre tieto krajiny to nepôjde.
Ak chce majiteľ patentu ochrániť svoje ekonomické záujmy a získať zodpovedajúci príjem z patentovaného riešenia, mal by už pred podaním prihlášky patentu mať preskúmaný trh, na ktorom bude so svojím riešením pôsobiť.
Ak napríklad máte vynález, ktorý sa bude dať použiť pre oblasť jadrovej energetiky, určite by bolo rozumné, aby ste registrovali vynález vo viacerých krajinách. Otázka je, v ktorých?
(Náklady na registráciu a udržiavanie patentu nie sú práve lacnou záležitosťou, mali by sa oplatiť).
Výber krajín závisí od toho, aký je vývoj na trhu v danom segmente, kde pôsobia najväčší konkurenti a najsilnejší výrobcovia. Majiteľ patentu potrebuje získať prehľad o tom, kde hľadať potenciálnych obchodných partnerov a záujemcov o licenciu.
Všetky tieto informácie by mal majiteľovi poskytnúť marketingový prieskum trhu, ktorý je súčasťou marketingového plánu pre patent.
Pre majiteľa vynálezu je preto veľmi dôležité stanoviť si krajiny, alebo regióny, pre ktoré chce mať vynález chránený patentom.
Ak si napríklad prihlásite patent pre územie Slovenska a Čiech, na území týchto dvoch krajín máte ako majiteľ patentu výhradné právo používať patentované riešenie, ponúkať licenciu, vyrábať a distribuovať patentom chránené výrobky alebo služby.
V krajinách, pre ktoré nie je patent registrovaný, to však neplatí. Čo ak by ste chceli poskytnúť licenciu pre Nemecko alebo Japonsko? Bez registrovaného patentu pre tieto krajiny to nepôjde.
Ak chce majiteľ patentu ochrániť svoje ekonomické záujmy a získať zodpovedajúci príjem z patentovaného riešenia, mal by už pred podaním prihlášky patentu mať preskúmaný trh, na ktorom bude so svojím riešením pôsobiť.
Ak napríklad máte vynález, ktorý sa bude dať použiť pre oblasť jadrovej energetiky, určite by bolo rozumné, aby ste registrovali vynález vo viacerých krajinách. Otázka je, v ktorých?
(Náklady na registráciu a udržiavanie patentu nie sú práve lacnou záležitosťou, mali by sa oplatiť).
Výber krajín závisí od toho, aký je vývoj na trhu v danom segmente, kde pôsobia najväčší konkurenti a najsilnejší výrobcovia. Majiteľ patentu potrebuje získať prehľad o tom, kde hľadať potenciálnych obchodných partnerov a záujemcov o licenciu.
Všetky tieto informácie by mal majiteľovi poskytnúť marketingový prieskum trhu, ktorý je súčasťou marketingového plánu pre patent.
utorok 29. mája 2012
Marketingový plán pre patent
Marketingový plán pre patent sa odlišuje od marketingového plánu pre tradičné komerčné produkty v troch základných oblastiach:
-plán musí byť flexibilný a neustále upravovaný na základe meniacej sa situácie na trhu
-výška plánovaných marketingových investícií by mala byť nastavená primerane k očakávaným príjmom z licencií, plán teda musí obsahovať časť zameranú na analýzu ROI (Return of Investment)
- plán by mal byť aplikovaný metódou kontrolných dní, pri ktorej sa tím osôb zainteresovaných v procese komercializácie pravidelne stretáva aspoň raz za 2-3 mesiace. Na stretnutiach sa vyhodnocuje postup a upravuje sa stratégia ďalšieho postupu
Marketingový plán pre patent musí zodpovedať tri základné otázky:
1. Kto sú potenciálni licenční partneri?
2. Aká je USP (Unique Selling Proposition) daného patentu?
Prečo by sa mali potenciálni partneri zaujímať o licenciu?
3. Akými prostriedkami marketingovej komunikácie vieme s potenciálnymi partnermi efektívne komunikovať (vzhľadom na ROI)?
Patent Marketing Plan je vlastne špeciálny typ Business Plánu, ktorý umožňuje majiteľovi vynálezu alebo držiteľovi licencie sprehľadniť a systematizovať proces komercializácie vynálezu.
pondelok 30. apríla 2012
Celosvetový patent neexistuje
Pred podaním prihlášky patentu je pre majiteľa vynálezu dôležité uvedomiť si, že patent má pôsobnosť obmedzenú iba na krajinu alebo región, kde bol prihlásený.
Celosvetový patent teda neexistuje.
V praxi to znamená, že ak si podáte prihlášku patentu na Slovensku, vaša ochrana bude po udelení platná iba na území SR. U nás nikto okrem vás nebude môcť výrobok chránený patentom vyrábať, ani distribuovať bez vášho vedomia a dovolenia. Ale napríklad v Rakúsku, kde váš patent nebude chránený, nebráni nič tomu, aby nejaká firma začala vyrábať výrobok na základe vášho vynálezu. Nebude ho síce môcť vyvážať na Slovensko, ale inak jej nič nebráni v obchode mimo územia SR.
Medzinárodné patentovanie sa dá jednoduchšie zabezpečiť napríklad prostredníctvom Európskeho patentu, ktorým si vynález ochránite na území všetkých štátov, ktoré sú členmi Európskeho patentového dohovoru. Prihlášku podáte naraz, jedným dokumentom pre všetky štáty, následne však samozrejme musíte aj platiť príslušné poplatky pre jednotlivé krajiny.
Ďalšou možnosťou medzinárodného patentovania je podanie PCT prihlášky. PCT je skratka pre Patent Cooperation Treaty, ktorá má 142 členských štátov a pokrýva temer celý svet.
Prihláška PCT sa dá najjednoduchšie podať cez národné patentové úrady, ktoré zabezpečia komunikáciu s organizáciou WIPO v Ženeve. Jednou prihláškou (u nás na Úrade priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici) si podáte prihlášku patentu a získate tak právo prednosti naraz vo všetkých 142 krajinách. WIPO urobí rešerš a prihlášku zverejní. Následne sa musíte rozhodnúť, v ktorých krajinách prejdete aj do tzv. národnej fázy. V tejto fáze je už nutné zaplatiť poplatky pre každú krajinu zvlášť, čo je finančne náročné. Preto si majitelia zvyčajne na základe prieskumu trhu vyberú, v ktorých krajinách má vynález najväčšie komerčné uplatnenie a v tých budú pokračovať ďalej.
Celosvetový patent teda neexistuje.
V praxi to znamená, že ak si podáte prihlášku patentu na Slovensku, vaša ochrana bude po udelení platná iba na území SR. U nás nikto okrem vás nebude môcť výrobok chránený patentom vyrábať, ani distribuovať bez vášho vedomia a dovolenia. Ale napríklad v Rakúsku, kde váš patent nebude chránený, nebráni nič tomu, aby nejaká firma začala vyrábať výrobok na základe vášho vynálezu. Nebude ho síce môcť vyvážať na Slovensko, ale inak jej nič nebráni v obchode mimo územia SR.
Preto pri prihlasovaní patentu vždy zvážte, aké má váš vynález možné komerčné využitie. Ak si myslíte, že môže byť zaujímavý pre viaceré krajiny, musíte si podať prihlášku patentu v každej z týchto krajín.
Medzinárodné patentovanie sa dá jednoduchšie zabezpečiť napríklad prostredníctvom Európskeho patentu, ktorým si vynález ochránite na území všetkých štátov, ktoré sú členmi Európskeho patentového dohovoru. Prihlášku podáte naraz, jedným dokumentom pre všetky štáty, následne však samozrejme musíte aj platiť príslušné poplatky pre jednotlivé krajiny.
Ďalšou možnosťou medzinárodného patentovania je podanie PCT prihlášky. PCT je skratka pre Patent Cooperation Treaty, ktorá má 142 členských štátov a pokrýva temer celý svet.
Prihláška PCT sa dá najjednoduchšie podať cez národné patentové úrady, ktoré zabezpečia komunikáciu s organizáciou WIPO v Ženeve. Jednou prihláškou (u nás na Úrade priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici) si podáte prihlášku patentu a získate tak právo prednosti naraz vo všetkých 142 krajinách. WIPO urobí rešerš a prihlášku zverejní. Následne sa musíte rozhodnúť, v ktorých krajinách prejdete aj do tzv. národnej fázy. V tejto fáze je už nutné zaplatiť poplatky pre každú krajinu zvlášť, čo je finančne náročné. Preto si majitelia zvyčajne na základe prieskumu trhu vyberú, v ktorých krajinách má vynález najväčšie komerčné uplatnenie a v tých budú pokračovať ďalej.
Celková suma, ktorú bude treba zaplatiť v národnej fáze sa dajú vyčísliť až na základe konkrétneho výberu krajín, poplatky sa totiž v jednotlivých krajinách líšia.
nedeľa 26. februára 2012
Aké know-how má vaša firma?
Know-how patrí k významným zložkám nehmotnému majetku firmy. Je to zároveň bežná forma nehmotného majetku, pretože ju má skoro každá spoločnosť.
Pojem know-how však nie je v našej legislatíve presne definovaný a preto veľa firiem ani nevie, že takýto nehmotný majetok má. Know-how sa vyznačuje tým, že patrí k tzv. neregistrovaným formám nehmotného majetku. O jeho ochranu a zabezpečenie sa musí postarať každá firma sama.
Čo patrí do know-how?
Know-how nie je presne vymedzené. Patria sem napríklad výrobno-technické poznatky, dlhodobé skúsenosti, postupy práce zadefinované vo vnútropodnikových smerniciach, receptúry, databázy zákazníkov a systémy práce s nimi, marketingové informačné systémy firmy. Ide teda o poznatky z rôznych oblastí fungovania firmy a podľa ich vecného obsahu aj rozoznávame know-how výrobné, technické, marketingové a podobne.
Know-how má niekoľko znakov, ktoré musí spĺňať:
-know-how musí byť oddeliteľné od osoby svojho tvorcu, nemôže byť osobnou schopnosťou alebo zručnosťou jednotlivca (v tom prípade sa jedná o osobné know-how)
-ide o poznatky, ktoré nie sú bežne dostupné verejnosti, a to ani v odborných kruhoch
-tieto poznatky majú istú vyčísliteľnú hodnotu a poskytujú firme konkurenčnú výhodu
-know-how nemusí byť výsledkom tvorivej činnosti
-musí byť príslušným spôsobom utajené
Práve posledný znak je častým problémom: firma, ktorá nemá zavedený systém ochrany svojich poznatkov napríklad formou obchodného tajomstva, môže ľahko prísť o svoju rozhodujúcu konkurenčnú výhodu.
Know-how úzko súvisí aj s patentami. Vynálezy, ktoré nie je možné patentovať, si firma môže chrániť ako svoje know-how (napríklad receptúry výrobkov).
Rovnako sa ako know-how dajú chrániť aj patenty, ktorým uplynula doba ochrany. Je to však možné len za predpokladu, že majú dobre zadefinované patentové nároky, ktoré sa nedajú jednoducho odkopírovať.
Ako chránite know-how vo vašej firme?
piatok 10. februára 2012
Ktorá firma bola v roku 2011 lídrom v oblasti patentov?
Firma , ktorá zaregistrovala v minulom roku najviac amerických patentov je zároveň najinovatívnejšou firmou sveta. Ak hádate, že to bude firma pracujúca na trhu výpočtovej techniky, ste na správnej stope.
Bol to Apple, Google, alebo Samsung? O nich totiž v poslednom čase najviac počuť, hlavne v súvislosti s "patentovými vojnami", žalobami a blokovaním konkurencie.
Najinovatívnejšou firmou roka sa stala firma IBM. Medziročne zaregistrovala 6 180 amerických patentov.
Je to obrovské číslo a rekord aj pre samotné IBM. Pre ilustráciu: celkovo to predstavuje za rok 2011 viac patentov, než celkový súčet počtu patentov, ktoré získali firmy Apple, Amazon, Google, EMC, Hewlett-Packard, Microsoft a Oracle/Sun dohromady.
IBM sa stala patentovým lídrom už po19násty krát.
Rebríček firiem podľa počtu získaných amerických patentov v r. 2011
*Zdroj: IFI CLAIMS Patent Services
Niektoré z patentov firmy IBM sú skutočne zaujímavé, napríklad U.S. Patent #8,005,773, ktorý chráni špeciálny systém pre simuláciu mozgovej kôry - vynález popisuje metódu vývoja počítačového systému simulujúceho činnosť mozgu. Systém by mal napodobniť kognitívne systémy a funkcie mozgovej kôry.
Tip: Ak sa chcete o tomto patente dozvedieť viac, zadajte jeho číslo (v tvare „US 8005773“) do vyhľadávača Google Patent Search (http://www.google.com/patents). Získate tak prístup k patentovej dokumentácii vrátane výkresov, v tomto prípade vývojových diagramov.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)