Dizajn alebo ochranná známka?

...autá, šperky, oblečenie, nábytok, telefóny - to všetko sú produkty, pre ktoré je dizajn nesmierne dôležitý.

Registrovať sa dá iba nový, originálny dizajn s osobitným charakterom.
Dizajn je možné registrovať ako dizajn, ale aj ako trojrozmerné ochranné známky (napr. čokoláda Toblerone, fľaša Coca-Coly). Obe ochrany, teda ochrannú známku a dizajn je dokonca možné kombinovať.
V praxi to znamená, že je možné mať napríklad tvar výrobku registrovaný ako dizajn, a zároveň aj ako obrazovú ochrannú známku. Rozdiel je v rozsahu ochrany, ale aj v tom, že:
-doba ochrany dizajnu je maximálne 25 rokov, a nedá sa ďalej predlžovať.
-ochranná známka sa registruje na 10 rokov, ale dá sa predlžovať prakticky do nekonečna.

Ochrana dizajnu má v marketingu osobité postavenie, niektoré firmy a značky si založili svoju odlišnosť na trhu práve na kvalitnom a chránenom dizajne. Ako príklady sa dajú uviesť značky SWATCH, PHILIPS, Villeroy&Boch, Ferrari.

A čo vy, vedeli by ste sa odlíšiť dizajnom?

Využite Disruptive Innovation

Autorom teórie Disruptive Innovation je profesor Clayton Christensen, ktorý pôsobí na Harvard Business School. Teória vychádza sa z predpokladu, že firmy v súčasnosti inovujú rýchlejšie, než to väčšina ľudí reálne potrebuje a je schopná/ochotná použiť v praxi. 

Nové produkty sú vo firmách zvyčajne vyvíjané pre najnáročnejších zákazníkov. 

Ale tých nie je väčšina! 

Pre bežného zákazníka sú tieto produkty až príliš dokonalé, príliš drahé a často aj komplikované a ťažko  použiteľné. 

Preto pri zvažovaní, akým spôsobom inovovať by ste nemali zabúdať na dve dôležité skupiny zákazníkov:

- menej náročných zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť aj za jednoduchší, základný produkt rozumnú  cenu

- zákazníkov, ktorí váš produkt v súčasnosti vôbec nepoužívajú, pretože im nevyhovuje (je pre nich príliš zložitý, príliš drahý a pod.)

Za zmienku tiež stojí, že v týchto segmentoch zákazníkov je veľmi malá (alebo žiadna) konkurencia a ide o pomerne početné skupiny.

Príklady Disruptive Innovation, ktoré fungujú: 

- v Indii vyrábaný automobil Tata za cenu $3,000

- u nás ponúkané zjednodušené telefóny pre seniorov so základnými funkciami

Ako nezabiť inovatívnu myšlienku

Inovácie, nápady a vynálezy sú z pohľadu manažéra produkty. Bežná prax hovorí, že pred tým, než začnete do nového produktu investovať, musíte si overiť jeho úspešnosť na trhu.
V prípade vynálezov a inovácií to však neplatí.

Už na začiatku 20. storočia pragmatický filozof amerického pôvodu Charles Sanders Peirce povedal, že nie je možné dopredu analyticky dokázať, že nová myšlienka (inovácia) je dobrá. A teda nie je ani možné dokázať, či a ako úspešne sa uchytí na trhu.

Manažér, zodpovedný za inovácie teda nemôže postupovať tradičným spôsobom a požadovať od vynálezcu aby dokázal, že jeho myšlienka, vynález, či prototyp sa bude dať komerčne využiť.
Paradoxne, tie najprevratnejšie vynálezy, ak sú ohodnocované z pohľadu existujúceho trhu, nemajú žiadne dokázateľné komerčné uplatnenie.

Ako teda nezabiť inováciu?
Namiesto požadovania dôkazov sa musí manažér spoľahnúť na kvalifikovaný odhad. A mal by sa  riadiť dvoma pravidlami:
-chrániť všetky použiteľné vynálezy
-mať trpezlivosť a rátať s tým, že komercializácia vynálezu nie zvyčajne rýchla, ale je záležitosťou niekoľkých rokov

Ak pre vynález neexistuje aktuálne uplatnenie na trhu, je stále možné, že o niekoľko rokov vám prinesie (aj nemalé) zisky.