Preklady patentov zadarmo

Počet prihlásených patentov sa každoročne zvyšuje. Navyše, čoraz viac patentov pochádza z Číny, Kórei, a tradične aj z Japonska.
Čo urobíte, ak natrafíte na patent v čínštine? Pravdepodobne, rovnako ako ja, nebudete rozumieť ničomu.V takejto situácii s angličtinou nevystačíte.
Dobrou správou je, že v roku 2012 bola spustená on-line služba Patent Translate. Vznikla v spolupráci Európskeho patentového úradu (European Patent Office- EPO) a Google. Služba je poskytovaná zadarmo a link na ňu nájdete tu Patent Translate.


Nejde pritom o obyčajný "kuchynský"preklad, prekladač bol špeciálne vyvinutý na preklady zložitých a komplexných textov s technickými výrazmi. Systém sa budoval tak, že pred spustením systému EPO poskytol Googlu milióny oficiálne (ľuďmi) preložených patentových dokumentov, čo umožnilo systému, aby sa "učil" špeciálne formáty a štýl, ktoré sú používané v patentovej literatúre.
Systém sa neustále vyvíja a zdokonaľuje.

Momentálne je možné prekladať medzi angličtinou a 21 jazykmi, a to:
bulharčinou, čínštinou, češtinou, dánčinou, holandštinou, fínskym jazykom, francúzštinou, nemčinou, gréčtinou, maďarčinou, islandštinou, taliančinou, japončinou, nórštinou, poľštinou, portugalštinou, rumunčinou, slovenčinou, slovinským jazykom, španielčinou a švédštinou.

Do konca roku 2014 by sa mal počet jazykov zvýšiť na 32, pričom bude pokrytá aj ruština, kórejský a japonský jazyk.

Výnosy prináša len (veľmi) malé množstvo patentov

Celkové počty udelených patentov sa v celosvetom merítku každoročne zvyšujú.

Čo však zostáva konštantné je, že len malé množstvo patentov prináša skutočné výnosy.

Odborníci sa v analýzach zhodujú na tom, že za temer 100% komerčnej hodnoty, ktorú prinášajú všetky patenty stojí len 2-5% udelených patentov. Navyše veľké množstvo patentov, až 45-50%, má prakticky nulovú strategickú hodnotu.

Tento jav nie je výsledkom posledného obdobia, prejavuje sa konštantne a dlhodobo.

Ide vlastne o extrémny prípad známych ekonomických a sociálnych javov, ktoré popisujú nerovnomernú distribúciu hodnoty. 

Napríklad Paretovo pravidlo (známe aj ako pravidlo 80/20) v zjednodušenej forme hovorí, že 20% populácie kontroluje až 80% celkového bohatstva, alebo že 20% zákazníkov firmy produkuje 80% obratu a podobne. 

Čo to znamená pre patenty v praxi? 

Že je pri nich nesmierne dôležité analyzovať ich komerčný potenciál. Ktorý patent bude „zlatým vajcom“ totiž závisí hlavne od situácie na trhu, na ktorý je patent určený, pričom potenciálny komerčný výnos nie je úmerný "vedeckej hodnote" patentu.

Patent alebo obchodné tajomstvo?

Pre menšiu alebo stredne veľkú firmu, ktorá vlastní nejaké patentovateľné riešenie, je veľmi dôležité dobre si premyslieť, akým spôsobom bude toto riešenie chrániť.
Zdalo by sa, že najlepším a najjednoduchším riešením je prihlásiť riešenie ako patent.
Je to však pre menšiu firmu výhodné, aké to môže mať úskalia?

Treba si predovšetkým uvedomiť, že vlastniť patent znamená pre majiteľa na jednej strane výhodu, konkrétne monopol na používanie vynálezu, no na druhej strane je patent udelený iba v prípade, ak je inovatívne riešenie vysvetlené a popísané takým spôsobom, ktorý dokáže odborník v danej oblasti zrealizovať a priemyselne využiť (vyrábať).

Majiteľ patentu teda musí riešenie "vyzradiť", zverejniť, a kedže patentová ochrana má teritoriálne účinky, platí mu monopol len pre to územie, kde bol patent udelený. Ak teda prihlásite patent na len území Slovenska, nič nebráni podnikateľovi z Talianska (napríklad), aby publikované riešenie legálne využil. Nebude s ním môcť obchodovať na Slovensku, ale v iných krajinách áno.
Riešením je prihlásiť patent všade tam, kde predpokladáte jeho využívanie (čo však môže predstavovať nemalé náklady).

Patentovaná ochrana je takisto časovo obmedzená, trvá 20 rokov. Po uplynutí tejto doby majiteľ stráca svoj monopol.

Príkladom firmy, ktorá nemá patent na svoj hlavný výrobok, je Coca-Cola. Receptúra nápoja Coca-Cola nebola zverejnená (čo by sa pri patentovaní muselo urobiť), je chránená ako obchodné tajomstvo, už vyše 100 rokov.

Kedy je pre majiteľa vynálezu výhodnejšia ochrana utajovaním, prostredníctvom obchodného tajomstva?
Je to hlavne vtedy, keď riešenie nie je na výrobku bežne viditeľné, napríklad sa týka špecifík interného výrobného procesu (receptúra, spôsob výroby a pod.). V týchto prípadoch by ste po odhalení svojho vynálezu (po zverejnení patentovej prihlášky) len ťažko dokazovali, že niekto  zverejnenú informáciu použil. Je výhodnejšie takéto riešenie utajiť.